उपनिषद् · तैत्तिरीयोपनिषद्Taittiriya Upaniṣad

तैत्तिरीयोपनिषद्Taittiriya Upaniṣad

शीक्षावल्ली · १२ मन्त्राः Śikṣā Vallī · 12 mantras

तैत्तिरीय की पहली वल्ली 'शीक्षा' है — शुद्ध उच्चारण और वेद-पाठ की विद्या। यह शान्ति-प्रार्थना (शं नो मित्रः) से खुलती है, फिर वर्ण-स्वर-मात्रा, संहिता (जोड़ों) की उपासना, गुरु की प्रार्थना, व्याहृतियाँ और ॐ सिखाती है, और उस प्रसिद्ध दीक्षान्त-उपदेश तक पहुँचती है — 'सत्य बोलो, धर्म का आचरण करो; माता, पिता, आचार्य और अतिथि को देवता मानो'। बाहरी अनुशासन से भीतरी यात्रा की भूमि बनती है।

The first vallī, Śikṣā ('right utterance'), is the discipline of pronunciation and recitation. It opens with a peace-prayer (शं नो मित्रः), teaches letters, accent and quantity, the upāsanā of 'junctions' (saṁhitā), a teacher's prayer, the vyāhṛtis and OM, and rises to the famous convocation charge — 'Speak the truth, walk in dharma; let mother, father, teacher and guest be as gods to you.' Outer discipline lays the ground for the inward journey.

॥ तैत्तिरीय · शीक्षावल्ली · १ ॥
शं नो मित्रः शं वरुणः शं नो भवत्वर्यमा शं इन्द्रो बृहस्पतिः शं नो विष्णुरुरुक्रमः नमो ब्रह्मणे नमस्ते वायो त्वमेव प्रत्यक्षं ब्रह्मासि त्वामेव प्रत्यक्षं ब्रह्म वदिष्यामि ऋतं वदिष्यामि सत्यं वदिष्यामि तन्मामवतु तद्वक्तारमवतु अवतु माम् अवतु वक्तारम् शान्तिः शान्तिः शान्तिः

oṁ śaṁ no mitraḥ śaṁ varuṇaḥ ।
śaṁ no bhavatvaryamā ।
śaṁ na indro bṛhaspatiḥ ।
śaṁ no viṣṇururukramaḥ ।
namo brahmaṇe ।
namaste vāyo ।
tvameva pratyakṣaṁ brahmāsi ।
tvāmeva pratyakṣaṁ brahma vadiṣyāmi ।
ṛtaṁ vadiṣyāmi ।
satyaṁ vadiṣyāmi ।
tanmāmavatu tadvaktāramavatu ।
avatu mām ।
avatu vaktāram ॥
oṁ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ॥

मित्र (प्राण एवं दिनका अभिमानी देवता) हमारे लिये सुखकर हों; वरुण (अपान एवं रात्रिका अभिमानी) हमारे लिये सुखकर हों; अर्यमा (नेत्र और सूर्यका अभिमानी) हमारे लिये सुखप्रद हों; बलका अभिमानी इन्द्र तथा वाणी और बुद्धिका अभिमानी बृहस्पति हमारे लिये शान्तिदायक हों; जिसका पादविक्षेप विस्तृत है वह विष्णु हमारे लिये सुखदायक हो। ब्रह्मरूप वायुको नमस्कार है; हे वायो! तुम्हें नमस्कार है। तुम ही प्रत्यक्ष ब्रह्म हो, इसलिये तुम्हींको मैं प्रत्यक्ष ब्रह्म कहूँगा; तुम्हींको ऋत और सत्य कहूँगा। वह मेरी रक्षा करे और ब्रह्मका निरूपण करनेवाले आचार्यकी भी रक्षा करे—मेरी रक्षा करे, वक्ताकी रक्षा करे। आधिभौतिक, आध्यात्मिक और आधिदैविक—तीनों प्रकारके तापोंकी शान्ति हो।

Om. May Mitra be blissful to us; may Varuṇa be blissful; may Aryaman be blissful to us; may Indra and Bṛhaspati be blissful to us; may the wide-striding Viṣṇu be blissful to us. Salutation to Brahman (the Wind); salutation to you, O Vāyu. You alone are the perceptible Brahman; you alone shall I call the perceptible Brahman. I shall call you the Right (ṛta); I shall call you the True (satya). May That protect me; may it protect the teacher; may it protect me; may it protect the teacher. Om, peace, peace, peace.

सरल अर्थ: पढ़ाई शुरू करने से पहले की शांति-प्रार्थना: शिष्य प्रकृति और चेतना की सारी शक्तियों (प्राण, इंद्रियाँ, बुद्धि) से माँगता है कि वे उसके लिए सुखकर हों, फिर संकल्प करता है कि वह केवल सत्य और ऋत (जो सही है) ही बोलेगा, और गुरु तथा शिष्य दोनों की रक्षा की प्रार्थना करता है। सबसे गहरी बात यहाँ यह है — जो वायु हमारी हर साँस में मौजूद है, वही "प्रत्यक्ष ब्रह्म" है; परमात्मा कहीं दूर नहीं, अभी यहीं है। In simple words: A peace-prayer to open study: the student asks all the powers of nature and consciousness (breath, senses, mind) to be kind to him, then vows to speak only what is true and right, and prays that both teacher and pupil be protected. Its deepest note is that the very Wind present in every breath is "Brahman made visible" — the divine is not far away but right here.

॥ तैत्तिरीय · शीक्षावल्ली · २ ॥
शीक्षां व्याख्यास्यामः वर्णः स्वरः मात्रा बलम् साम सन्तानः इत्युक्तः शीक्षाध्यायः

śīkṣāṁ vyākhyāsyāmaḥ ।
varṇaḥ svaraḥ ।
mātrā balam ।
sāma santānaḥ ।
ityuktaḥ śīkṣādhyāyaḥ ॥

हम शिक्षा (उच्चारण-शास्त्र) की व्याख्या करते हैं। इसके विषय ये हैं—वर्ण (अकारादि अक्षर), स्वर (उदात्त-अनुदात्त आदि), मात्रा (ह्रस्व-दीर्घ आदि), बल (उच्चारणमें प्राणका प्रयत्नरूप), साम (वर्णोंका मध्यम वृत्तिसे समान उच्चारण) तथा सन्तान अर्थात् सन्तति = संहिता (वर्णोंका सन्धियुक्त सम्बन्ध)। इस प्रकार यह शिक्षाध्याय कहा गया। ('शीक्षा' में ईकारका दीर्घत्व वैदिक प्रक्रियाके अनुसार है।)

We shall expound śikṣā (the science of correct utterance). Its topics are: varṇa (the letters), svara (pitch-accent), mātrā (quantity—short and long), balam (the effort/force of articulation), sāma (even, measured pronunciation), and santāna (continuity, i.e. the connected saṁhitā). Thus has the chapter on śikṣā been declared.

सरल अर्थ: यह छह चीज़ें गिनाता है जो सही उच्चारण (शिक्षा) बनाती हैं — अक्षर, स्वर का उतार-चढ़ाव, ध्वनि की लंबाई, बल, समान लय, और शब्दों का सही जुड़ाव। संदेश सीधा है: बड़े विचारों में उतरने से पहले छोटी-सी कला — साफ़, सटीक बोलना — साध लो; ध्यान से किया गया छोटा काम ही असली नींव है। In simple words: This lists the six things that make up correct utterance (śikṣā) — the letters, pitch, duration, force, evenness, and the proper joining of sounds. The point is simple: before reaching for great ideas, master the small craft of speaking clearly and precisely; careful attention to the little thing is the foundation everything else stands on.

॥ तैत्तिरीय · शीक्षावल्ली · ३ ॥
सह नौ यशः सह नौ ब्रह्मवर्चसम् अथातः संहिताया उपनिषदं व्याख्यास्यामः पञ्चस्वधिकरणेषु अधिलोकमधिज्यौतिषमधिविद्यमधिप्रजमध्यात्मम् ता महासंहिता इत्याचक्षते अथाधिलोकम् पृथिवी पूर्वरूपम् द्यौरुत्तररूपम् आकाशः संधिः वायुः संधानम् इत्यधिलोकम् अथाधिज्यौतिषम् अग्निः पूर्वरूपम् आदित्य उत्तररूपम् आपः संधिः वैद्युतः संधानम् इत्यधिज्यौतिषम् अथाधिविद्यम् आचार्यः पूर्वरूपम् अन्तेवास्युत्तररूपम् विद्या संधिः प्रवचनं संधानम् इत्यधिविद्यम् अथाधिप्रजम् माता पूर्वरूपम् पितोत्तररूपम् प्रजा संधिः प्रजननं संधानम् इत्यधिप्रजम् अथाध्यात्मम् अधरा हनुः पूर्वरूपम् उत्तरा हनुरुत्तररूपम् वाक्संधिः जिह्वा संधानम् इत्यध्यात्मम् इतीमा महासंहिताः एवमेता महासंहिता व्याख्याता वेद संधीयते प्रजया पशुभिः ब्रह्मवर्चसेनान्नाद्येन सुवर्गेण लोकेन

saha nau yaśaḥ ।
saha nau brahmavarcasam ।
athātaḥ saṁhitāyā upaniṣadaṁ vyākhyāsyāmaḥ ।
pañcasvadhikaraṇeṣu ।
adhilokamadhijyautiṣamadhividyamadhiprajamadhyātmam ।
tā mahāsaṁhitā ityācakṣate ।
athādhilokam ।
pṛthivī pūrvarūpam ।
dyauruttararūpam ।
ākāśaḥ saṁdhiḥ ॥
vāyuḥ saṁdhānam ।
ityadhilokam athādhijyautiṣam ।
agniḥ pūrvarūpam ।
āditya uttararūpam ।
āpaḥ saṁdhiḥ ।
vaidyutaḥ saṁdhānam ।
ityadhijyautiṣam ।
athādhividyam ।
ācāryaḥ pūrvarūpam ॥
antevāsyuttararūpam ।
vidyā saṁdhiḥ ।
pravacanaṁ saṁdhānam ।
ityadhividyam ।
athādhiprajam ।
mātā pūrvarūpam ।
pitottararūpam ।
prajā saṁdhiḥ ।
prajananaṁ saṁdhānam ।
ityadhiprajam ॥
athādhyātmam ।
adharā hanuḥ pūrvarūpam ।
uttarā hanuruttararūpam ।
vāksaṁdhiḥ ।
jihvā saṁdhānam ।
ityadhyātmam ।
itīmā mahāsaṁhitāḥ ya evametā mahāsaṁhitā vyākhyātā veda ।
saṁdhīyate prajayā paśubhiḥ ।
brahmavarcasenānnādyena suvargeṇa lokena ॥

हम दोनों (शिष्य और आचार्य) को साथ-साथ यश प्राप्त हो, साथ-साथ ब्रह्मतेज प्राप्त हो। अब हम संहिता (सन्धि) सम्बन्धी उपनिषद्-उपासनाकी व्याख्या करेंगे—पाँच अधिकरणोंमें: अधिलोक, अधिज्यौतिष, अधिविद्य, अधिप्रज और अध्यात्म; इन्हें महासंहिता कहते हैं। अधिलोक—पृथिवी पूर्वरूप, द्युलोक उत्तररूप, आकाश सन्धि, वायु सन्धान है। अधिज्यौतिष—अग्नि पूर्वरूप, आदित्य उत्तररूप, जल सन्धि, विद्युत् सन्धान है। अधिविद्य—आचार्य पूर्वरूप, अन्तेवासी (शिष्य) उत्तररूप, विद्या सन्धि, प्रवचन सन्धान है। अधिप्रज—माता पूर्वरूप, पिता उत्तररूप, प्रजा सन्धि, प्रजनन सन्धान है। अध्यात्म—नीचेका हनु पूर्वरूप, ऊपरका हनु उत्तररूप, वाणी सन्धि, जिह्वा सन्धान है। इस प्रकार ये महासंहिताएँ हैं। जो इन व्याख्यात महासंहिताओंको इस प्रकार जानता (उपासना करता) है वह प्रजा, पशु, ब्रह्मतेज, अन्न और स्वर्गलोकसे सम्पन्न होता है।

May glory be to us both together; may spiritual radiance be to us both together. Now, therefore, we shall expound the mystic teaching (upaniṣad) of the saṁhitā (junction) in five spheres: with regard to the worlds, the luminaries, knowledge, progeny, and the self. These they call the great saṁhitās. Now with regard to the worlds: earth is the prior form, heaven the latter form, space the junction, wind the joiner. This is with regard to the worlds. Now with regard to the luminaries: fire is the prior form, the sun the latter form, water the junction, lightning the joiner. This is with regard to the luminaries. Now with regard to knowledge: the teacher is the prior form, the pupil the latter form, knowledge the junction, instruction the joiner. This is with regard to knowledge. Now with regard to progeny: the mother is the prior form, the father the latter form, offspring the junction, procreation the joiner. This is with regard to progeny. Now with regard to the self: the lower jaw is the prior form, the upper jaw the latter form, speech the junction, the tongue the joiner. This is with regard to the self. These are the great saṁhitās. He who knows these great saṁhitās thus expounded is joined with progeny, cattle, spiritual radiance, food, and the heavenly world.

सरल अर्थ: पाँच क्षेत्रों (लोक, प्रकाश, विद्या, संतान, शरीर) में एक ही ढाँचा देखो — हर जगह एक पहला छोर, एक दूसरा छोर, वह संधि जहाँ वे मिलते हैं, और वह कड़ी जो उन्हें जोड़े रखती है। जैसे गुरु और शिष्य को विद्या जोड़ती है, माता-पिता को संतान, धरती और आकाश को बीच की वायु। सार यह है कि अर्थ उन अनदेखी कड़ियों में बसता है जो जोड़ों को बाँधती हैं — असलियत रिश्तों की है। In simple words: See one pattern across five domains (worlds, lights, knowledge, family, body): in each there is a first end, a second end, the junction where they meet, and the joiner that holds them together. Teacher and pupil are joined by knowledge, mother and father by their child, earth and heaven by the air between. The lesson: meaning lives in the unseen links that bind pairs — reality is relational.

॥ तैत्तिरीय · शीक्षावल्ली · ४ ॥
यश्छन्दसामृषभो विश्वरूपः छन्दोभ्योऽध्यमृतात्संबभूव मेन्द्रो मेधया स्पृणोतु अमृतस्य देव धारणो भूयासम् शरीरं मे विचर्षणम् जिह्वा मे मधुमत्तमा कर्णाभ्यां भूरि विश्रुवम् ब्रह्मणः कोशोऽसि मेधया पिहितः श्रुतं मे गोपाय आवहन्ती वितन्वाना कुर्वाणाचीरमात्मनः वासांसि मम गावश्च अन्नपाने सर्वदा ततो मे श्रियमावह लोमशां पशुभिः सह स्वाहा आमायन्तु ब्रह्मचारिणः स्वाहा विमायन्तु ब्रह्मचारिणः स्वाहा प्रमायन्तु ब्रह्मचारिणः स्वाहा दमायन्तु ब्रह्मचारिणः स्वाहा शमायन्तु ब्रह्मचारिणः स्वाहा यशो जनेऽसानि स्वाहा श्रेयान् वस्यसोऽसानि स्वाहा तं त्वा भग प्रविशानि स्वाहा मा भग प्रविश स्वाहा तस्मिन् सहस्रशाखे निभगाहं त्वयि मृजे स्वाहा यथापः प्रवता यन्ति यथा मासा अहर्जरम् एवं मां ब्रह्मचारिणो धातरायन्तु सर्वतः स्वाहा प्रतिवेशोऽसि प्र मा पाहि प्र मा पद्यस्व

yaśchandasāmṛṣabho viśvarūpaḥ ।
chandobhyo'dhyamṛtātsaṁbabhūva ।
sa mendro medhayā spṛṇotu ।
amṛtasya deva dhāraṇo bhūyāsam ।
śarīraṁ me vicarṣaṇam ।
jihvā me madhumattamā ।
karṇābhyāṁ bhūri viśruvam ।
brahmaṇaḥ kośo'si medhayā pihitaḥ ।
śrutaṁ me gopāya ।
āvahantī vitanvānā ॥
kurvāṇācīramātmanaḥ ।
vāsāṁsi mama gāvaśca ।
annapāne ca sarvadā ।
tato me śriyamāvaha ।
lomaśāṁ paśubhiḥ saha svāhā ।
āmāyantu brahmacāriṇaḥ svāhā ।
vimāyantu brahmacāriṇaḥ svāhā ।
pramāyantu brahmacāriṇaḥ svāhā ।
damāyantu brahmacāriṇaḥ svāhā ।
śamāyantu brahmacāriṇaḥ svāhā ॥
yaśo jane'sāni svāhā ।
śreyān vasyaso'sāni svāhā ।
taṁ tvā bhaga praviśāni svāhā ।
sa mā bhaga praviśa svāhā ।
tasmin sahasraśākhe nibhagāhaṁ tvayi mṛje svāhā ।
yathāpaḥ pravatā yanti yathā māsā aharjaram ।
evaṁ māṁ brahmacāriṇo dhātarāyantu sarvataḥ svāhā ।
prativeśo'si pra mā pāhi pra mā padyasva ॥

जो [ओंकार] छन्दों (वेदों) में ऋषभ (श्रेष्ठ) और विश्वरूप है, जो वेदरूप अमृतसे प्रधानरूपसे प्रकट हुआ है, वह इन्द्र (सर्वकामेश) मुझे मेधासे प्रसन्न अथवा बलयुक्त करे। हे देव! मैं अमृतत्वके हेतुभूत ब्रह्मज्ञानका धारण करनेवाला होऊँ; मेरा शरीर योग्य हो, मेरी जिह्वा अत्यन्त मधुर हो, मैं कानोंसे खूब श्रवण करूँ। हे ओंकार! तू ब्रह्मका कोश है और लौकिक बुद्धिसे ढँका हुआ है; मेरी सुनी हुई विद्याकी रक्षा कर। श्री (लक्ष्मी) मेरे लिये वस्त्र, गौ, अन्न-पान सदा लानेवाली और उनका विस्तार करनेवाली हो; उस श्रीको ऊनवाले तथा अन्य पशुओंके सहित मेरे पास ला—स्वाहा। ब्रह्मचारी मेरे पास आवें—स्वाहा; अनेक प्रकारसे मेरे पास आवें—स्वाहा; अत्यधिक (प्रकर्षसे) मेरे पास आवें—स्वाहा; इन्द्रिय-दमन करें—स्वाहा; मनोनिग्रह करें—स्वाहा। मैं जनतामें यशस्वी होऊँ—स्वाहा; अत्यन्त श्रेष्ठ और धनवान् होऊँ—स्वाहा। हे भग! मैं उस ब्रह्मकोशभूत तुझमें प्रवेश करूँ—स्वाहा; हे भगवन्! तू मुझमें प्रवेश कर—स्वाहा। उस सहस्रशाखायुक्त तुझमें मैं अपने पापोंका शोधन करता हूँ—स्वाहा। जैसे जल नीचेकी ओर बहता है और महीने संवत्सरमें अन्तर्हित हो जाते हैं, वैसे हे धाता! ब्रह्मचारी सब ओरसे मेरे पास आवें—स्वाहा। तू (शरणागतका) आश्रयस्थान है; मेरे प्रति प्रकाशित हो, तू मुझे प्राप्त हो।

He who is the bull (chief) among the metres (Vedas), of all forms, who sprang forth from the Vedas, from the immortal—may that Indra (Om) gladden me with wisdom. O God, may I become a bearer of immortality (the knowledge of Brahman). May my body be fit, my tongue most sweet; may I hear abundantly with my ears. You are the sheath of Brahman, veiled by (worldly) intellect; guard what I have heard. May Prosperity, bringing and spreading for me clothing, cattle, food and drink always, bring prosperity to me—the wool-bearing, together with the cattle—svāhā. May brahmacārins come to me—svāhā; may they come to me from afar—svāhā; may they come forth to me—svāhā; may they be self-controlled (dama)—svāhā; may they be tranquil (śama)—svāhā. May I become glorious among people—svāhā; may I become more excellent and more wealthy—svāhā. Into you, O Bhaga, may I enter—svāhā; into me, O Bhaga, do you enter—svāhā. In you of a thousand branches, O Bhaga, I purify myself—svāhā. As waters flow downward, as the months merge into the year, so, O Ordainer, may brahmacārins come to me from all sides—svāhā. You are a refuge; shine forth (protect) upon me; take possession of me.

सरल अर्थ: यह गुरु की प्रार्थना है — ओंकार (वेदों का श्रेष्ठ) का आवाहन करके वह माँगता है बुद्धि, स्वस्थ शरीर, मधुर वाणी और तेज़ स्मृति; साथ ही यह भी कि योग्य, संयमी शिष्य दूर-दूर से उसके पास आएँ और घर में वस्त्र, गौ, अन्न की समृद्धि आए। यह सीखने-सिखाने वाले समुदाय के फलने-फूलने की खुली, ईमानदार कामना है — ज्ञान और समृद्धि दोनों साथ-साथ। In simple words: This is a teacher's prayer: invoking Om (chief of the Vedas), he asks for wisdom, a fit body, sweet speech and a retentive memory — and also that worthy, self-controlled students flock to him from afar, and that his household prosper with clothing, cattle and food. It is a frank, generous wish for a thriving community of learners — knowledge and abundance sought together, without embarrassment.

॥ तैत्तिरीय · शीक्षावल्ली · ५ ॥
भूर्भुवः सुवरिति वा एतास्तिस्रो व्याहृतयः तासामु स्मैतां चतुर्थीं माहाचमस्यः प्रवेदयते मह इति तद्ब्रह्म आत्मा अङ्गान्यन्या देवताः भूरिति वा अयं लोकः भुव इत्यन्तरिक्षम् सुवरित्यसौ लोकः मह इत्यादित्यः आदित्येन वाव सर्वे लोका महीयन्ते भूरिति वा अग्निः भुव इति वायुः सुवरित्यादित्यः मह इति चन्द्रमाः चन्द्रमसा वाव सर्वाणि ज्योतींषि महीयन्ते भूरिति वा ऋचः भुव इति सामानि सुवरिति यजूंषि मह इति ब्रह्म ब्रह्मणा वाव सर्वे वेदा महीयन्ते भूरिति वै प्राणः भुव इत्यपानः सुवरिति व्यानः मह इत्यन्नम् अन्नेन वाव सर्वे प्राणा महीयन्ते ता वा एताश्चतस्रश्चतुर्धा चतस्रश्चतस्रो व्याहृतयः ता यो वेद वेद ब्रह्म सर्वेऽस्मै देवा बलिमावहन्ति

bhūrbhuvaḥ suvariti vā etāstisro vyāhṛtayaḥ ।
tāsāmu ha smaitāṁ caturthīṁ māhācamasyaḥ pravedayate ।
maha iti ।
tadbrahma ।
sa ātmā ।
aṅgānyanyā devatāḥ ।
bhūriti vā ayaṁ lokaḥ ।
bhuva ityantarikṣam ।
suvarityasau lokaḥ ॥
maha ityādityaḥ ।
ādityena vāva sarve lokā mahīyante ।
bhūriti vā agniḥ ।
bhuva iti vāyuḥ ।
suvarityādityaḥ ।
maha iti candramāḥ ।
candramasā vāva sarvāṇi jyotīṁṣi mahīyante ।
bhūriti vā ṛcaḥ ।
bhuva iti sāmāni ।
suvariti yajūṁṣi ॥
maha iti brahma ।
brahmaṇā vāva sarve vedā mahīyante ।
bhūriti vai prāṇaḥ ।
bhuva ityapānaḥ ।
suvariti vyānaḥ ।
maha ityannam ।
annena vāva sarve prāṇā mahīyante ।
tā vā etāścatasraścaturdhā ।
catasraścatasro vyāhṛtayaḥ ।
tā yo veda ।
sa veda brahma ।
sarve'smai devā balimāvahanti ॥

भूः, भुवः और सुवः—ये तीन व्याहृतियाँ हैं। इनमेंसे 'महः' नामक चौथी व्याहृतिको माहाचमस्य (महाचमसका पुत्र) जानता है। वह 'महः' ही ब्रह्म है, वही आत्मा है; अन्य देवता उसके अङ्ग हैं। 'भूः' यह लोक (पृथिवी) है, 'भुवः' अन्तरिक्ष है, 'सुवः' वह (द्यु) लोक है। 'महः' आदित्य है; आदित्यसे ही सब लोक वृद्धिको प्राप्त होते हैं। 'भूः' अग्नि है, 'भुवः' वायु है, 'सुवः' आदित्य है, 'महः' चन्द्रमा है; चन्द्रमासे ही सब ज्योतियाँ वृद्धिको प्राप्त होती हैं। 'भूः' ऋचाएँ हैं, 'भुवः' सामवेद है, 'सुवः' यजुर्वेद है, 'महः' ब्रह्म है; ब्रह्मसे ही सब वेद वृद्धिको प्राप्त होते हैं। 'भूः' प्राण है, 'भुवः' अपान है, 'सुवः' व्यान है, 'महः' अन्न है; अन्नसे ही सब प्राण वृद्धिको प्राप्त होते हैं। इस प्रकार ये चार व्याहृतियाँ प्रत्येक चार-चार प्रकारकी हैं। जो इन्हें जानता है वह ब्रह्मको जानता है; और सम्पूर्ण देवगण उसे बलि (उपहार) समर्पित करते हैं।

Bhūḥ, Bhuvaḥ, Suvaḥ—these indeed are the three vyāhṛtis (utterances). Of them, Māhācamasya knew a fourth, 'Mahaḥ.' That is Brahman, that is the Self; the other deities are its limbs. 'Bhūḥ' is this world (earth), 'Bhuvaḥ' is the mid-region, 'Suvaḥ' is yonder (heavenly) world. 'Mahaḥ' is the sun; by the sun indeed all the worlds are magnified. 'Bhūḥ' is fire, 'Bhuvaḥ' is air, 'Suvaḥ' is the sun, 'Mahaḥ' is the moon; by the moon indeed all luminaries are magnified. 'Bhūḥ' is the Ṛc verses, 'Bhuvaḥ' is the Sāmans, 'Suvaḥ' is the Yajus formulas, 'Mahaḥ' is Brahman (Om); by Brahman indeed all the Vedas are magnified. 'Bhūḥ' is the out-breath (prāṇa), 'Bhuvaḥ' is the down-breath (apāna), 'Suvaḥ' is the diffused breath (vyāna), 'Mahaḥ' is food; by food indeed all the vital breaths are magnified. These four are each fourfold: the vyāhṛtis are four times four. He who knows them knows Brahman; to him all the gods bring tribute.

सरल अर्थ: भूः, भुवः, सुवः — और एक चौथी, महः — ये पवित्र उच्चारण ध्यान की कुंजियाँ हैं: हर एक लोकों, ज्योतियों, वेदों और प्राणों पर बैठता है, और चौथा "महः" वह स्रोत है (ब्रह्म, आत्मा) जिससे बाकी सब "बड़े" होते हैं। छोटे-से शब्द दृश्य जगत से उसके मूल तक पहुँचने की सीढ़ी बन जाते हैं; जो इन्हें ऐसे जानता है वह ब्रह्म को ही जान लेता है। In simple words: Bhūḥ, Bhuvaḥ, Suvaḥ — and a fourth, Mahaḥ — are sacred utterances used as keys for meditation: each maps onto the worlds, the luminaries, the Vedas and the breaths, while the fourth, Mahaḥ, is the source (Brahman, the Self) from which all the rest "grow great." Small syllables become a ladder from the visible cosmos to its root; whoever knows them this way knows Brahman.

॥ तैत्तिरीय · शीक्षावल्ली · ६ ॥
एषोऽन्तर्हृदय आकाशः तस्मिन्नयं पुरुषो मनोमयः अमृतो हिरण्मयः अन्तरेण तालुके एष स्तन इवावलम्बते सेन्द्रयोनिः यत्रासौ केशान्तो विवर्तते व्यपोह्य शीर्षकपाले भूरित्यग्नौ प्रतितिष्ठति भुव इति वायौ सुवरित्यादित्ये मह इति ब्रह्मणि आप्नोति स्वाराज्यम् आप्नोति मनसस्पतिम् वाक्पतिश्चक्षुष्पतिः श्रोत्रपतिर्विज्ञानपतिः एतत्ततो भवति आकाशशरीरं ब्रह्म सत्यात्म प्राणारामं मन आनन्दम् शान्तिसमृद्धममृतम् इति प्राचीनयोग्योपास्व

sa ya eṣo'ntarhṛdaya ākāśaḥ ।
tasminnayaṁ puruṣo manomayaḥ ।
amṛto hiraṇmayaḥ ।
antareṇa tāluke ।
ya eṣa stana ivāvalambate ।
sendrayoniḥ ।
yatrāsau keśānto vivartate ।
vyapohya śīrṣakapāle ।
bhūrityagnau pratitiṣṭhati ।
bhuva iti vāyau ॥
suvarityāditye ।
maha iti brahmaṇi ।
āpnoti svārājyam ।
āpnoti manasaspatim ।
vākpatiścakṣuṣpatiḥ ।
śrotrapatirvijñānapatiḥ ।
etattato bhavati ।
ākāśaśarīraṁ brahma ।
satyātma prāṇārāmaṁ mana ānandam ।
śāntisamṛddhamamṛtam ।
iti prācīnayogyopāsva ॥

हृदयके भीतर जो यह आकाश है, उसमें यह मनोमय, अमृत, हिरण्मय पुरुष रहता है। तालुओंके बीचमें जो यह स्तनके समान [मांसखण्ड] लटका हुआ है, वह इन्द्रयोनि (परमात्माकी प्राप्तिका मार्ग) है; जहाँ केशोंका मूलभाग विभक्त होता है वहाँ मस्तकके कपालोंको विदीर्ण करके [सुषुम्ना निकलती है]। [इस मार्गसे उपासक] 'भूः' कहकर अग्निमें प्रतिष्ठित होता है, 'भुवः' कहकर वायुमें, 'सुवः' कहकर आदित्यमें, 'महः' कहकर ब्रह्ममें प्रतिष्ठित होता है। वह स्वाराज्यको प्राप्त करता है, मनके पति (ब्रह्म) को प्राप्त करता है; वाणीका पति, चक्षुका पति, श्रोत्रका पति और विज्ञानका पति हो जाता है। यही नहीं, इससे भी अधिक—वह आकाशशरीर, सत्यस्वरूप, प्राणाराम, मन-आनन्द (जिसके लिये मन आनन्दस्वरूप है), शान्तिसम्पन्न और अमृतस्वरूप ब्रह्म हो जाता है। हे प्राचीनयोग्य! तू इस प्रकार उपासना कर।

That which is this space within the heart—therein dwells this Person made of mind, immortal, golden. That which hangs down like a nipple between the two palates—that is the birthplace of Indra (the passage to Brahman); where the roots of the hair divide, there, splitting apart the crown of the skull, [the channel goes forth]. Uttering 'Bhūḥ' one is established in fire; 'Bhuvaḥ,' in air; 'Suvaḥ,' in the sun; 'Mahaḥ,' in Brahman. He attains self-sovereignty (svārājya); he attains the lord of the mind; he becomes lord of speech, lord of sight, lord of hearing, lord of understanding. And beyond this he becomes Brahman whose body is space, whose nature is the real, who delights in the life-breath, who is the bliss of the mind, replete with peace, immortal. Thus, O Prācīnayogya, do you worship.

सरल अर्थ: हृदय के भीतर एक सूक्ष्म आकाश है जहाँ वह अमर, मनोमय पुरुष बसता है; वहाँ से एक मार्ग तालु से होकर सिर के ऊपर मुकुट-भाग तक जाता है। उन्हीं उच्चारणों का ध्यान करते हुए साधक इसी भीतरी मार्ग से अग्नि, वायु, सूर्य होते हुए ब्रह्म तक चढ़ता है और स्वराज्य पाकर स्वयं ब्रह्म हो जाता है — आकाश जैसा, सत्यस्वरूप, शांत, आनंदमय, अमर। संदेश: लक्ष्य कहीं बाहर नहीं, भीतर का एक स्थान और भीतर की एक चढ़ाई है। In simple words: Within the heart is a subtle space where the immortal Person "made of mind" dwells; from it a path runs up through the palate to the crown of the head. Meditating on those same utterances, the seeker climbs this inner route through fire, air and sun up to Brahman, wins self-sovereignty, and becomes Brahman itself — space-bodied, real, peaceful, blissful, deathless. The message: the goal is not somewhere outside but an inner space and an inner ascent.

॥ तैत्तिरीय · शीक्षावल्ली · ७ ॥
पृथिव्यन्तरिक्षं द्यौर्दिशोऽवान्तरदिशः अग्निर्वायुरादित्यश्चन्द्रमा नक्षत्राणि आप ओषधयो वनस्पतय आकाश आत्मा इत्यधिभूतम् अथाध्यात्मम् प्राणो व्यानोऽपान उदानः समानः चक्षुः श्रोत्रं मनो वाक् त्वक् चर्म मांसंस्नावास्थि मज्जा एतदधिविधाय ऋषिरवोचत् पाङ्क्तं वा इदंसर्वम् पाङ्क्तेनैव पाङ्क्तंस्पृणोतीति

pṛthivyantarikṣaṁ dyaurdiśo'vāntaradiśaḥ ।
agnirvāyurādityaścandramā nakṣatrāṇi ।
āpa oṣadhayo vanaspataya ākāśa ātmā ।
ityadhibhūtam ।
athādhyātmam ।
prāṇo vyāno'pāna udānaḥ samānaḥ ।
cakṣuḥ śrotraṁ mano vāk tvak ।
carma māṁsaṁsnāvāsthi majjā ।
etadadhividhāya ṛṣiravocat ।
pāṅktaṁ vā idaṁsarvam ।
pāṅktenaiva pāṅktaṁspṛṇotīti ॥

पृथ्वी, अन्तरिक्ष, द्युलोक, दिशाएँ और अवान्तर दिशाएँ—यह लोकपाङ्क्त है; अग्नि, वायु, आदित्य, चन्द्रमा और नक्षत्र—यह देवतापाङ्क्त है; तथा जल, ओषधि, वनस्पति, आकाश और आत्मा (विराट्)—यह भूतपाङ्क्त है—इस प्रकार यह अधिभूत पाङ्क्त है। अब अध्यात्मपाङ्क्त बतलाते हैं—प्राण, व्यान, अपान, उदान और समान—यह वायुपाङ्क्त है; चक्षु, श्रोत्र, मन, वाक् और त्वचा—यह इन्द्रियपाङ्क्त है; तथा चर्म, मांस, स्नायु, अस्थि और मज्जा—यह धातुपाङ्क्त है—ये सब मिलकर अध्यात्मपाङ्क्त हैं। इस प्रकार पाङ्क्तोपासनाका विधान करके ऋषिने कहा—'यह सब पाङ्क्त ही है; इस [आध्यात्मिक] पाङ्क्तसे ही उपासक [बाह्य] पाङ्क्तको पूर्ण करता है।'

Earth, atmosphere, heaven, the [main] quarters and the intermediate quarters [—this is the set-of-five among worlds]; fire, air, sun, moon and stars [—the set-of-five among deities]; water, herbs, trees, space and the Self (Virāj)—this is [the set-of-five] with respect to beings. Now the set-of-five with respect to the self: prāṇa, vyāna, apāna, udāna and samāna [—the vital-air pentad]; eye, ear, mind, speech and skin [—the sense pentad]; skin, flesh, sinew, bone and marrow [—the pentad of bodily constituents]. Having arranged this, the seer declared: 'All this is but a pentad; by the [inner] pentad one completes the [outer] pentad.'

सरल अर्थ: सब कुछ पाँच-पाँच के समूहों में बँधा है — बाहर के लोक, देवता और तत्त्व, और भीतर हमारे पाँच प्राण, पाँच इन्द्रियाँ, पाँच धातुएँ। ऋषि कहते हैं: बाहर का जगत् और भीतर का शरीर एक ही पाँच-गुने साँचे में ढले हैं, इसलिये अपने भीतर के 'पाँच' को साधकर मनुष्य बाहर के 'पाँच' से जुड़ जाता है — तुम ब्रह्माण्ड से अलग नहीं, उसी का छोटा रूप हो। In simple words: Everything comes bundled in fives — the outer worlds, deities and elements, and within us the five breaths, five senses, five tissues. The seer's insight: the world outside and the body inside are cast in the same fivefold mould, so by tending your inner "five" you fall into step with the outer "five" — you are not separate from the cosmos but a small-scale model of it.

॥ तैत्तिरीय · शीक्षावल्ली · ८ ॥
ओमिति ब्रह्म ओमितीदंसर्वम् ओमित्येतदनुकृतिर्ह स्म वा अप्यो श्रावयेत्याश्रावयन्ति ओमिति सामानि गायन्ति ओंशोमिति शस्त्राणि शंसन्ति ओमित्यध्वर्युः प्रतिगरं प्रतिगृणाति ओमिति ब्रह्मा प्रसौति ओमित्यग्निहोत्रमनुजानाति ओमिति ब्राह्मणः प्रवक्ष्यन्नाह ब्रह्मोपाप्नवानीति ब्रह्मैवोपाप्नोति

omiti brahma ।
omitīdaṁsarvam ।
omityetadanukṛtirha sma vā apyo śrāvayetyāśrāvayanti ।
omiti sāmāni gāyanti ।
oṁśomiti śastrāṇi śaṁsanti ।
omityadhvaryuḥ pratigaraṁ pratigṛṇāti ।
omiti brahmā prasauti ।
omityagnihotramanujānāti ।
omiti brāhmaṇaḥ pravakṣyannāha brahmopāpnavānīti ।
brahmaivopāpnoti ॥

'ॐ' यह अक्षर ब्रह्म है, क्योंकि 'ॐ' ही सब कुछ है; तथा 'ॐ' अनुकृति (सम्मति-सूचक संकेत) है—यह प्रसिद्ध है। ('ओ श्रावय' ऐसा कहकर याज्ञिक श्रवण कराते हैं।) 'ॐ' कहकर सामगान करते हैं; 'ॐ शोम्' कहकर शस्त्रों (गीतिरहित ऋचाओं) का पाठ करते हैं; 'ॐ' कहकर अध्वर्यु प्रतिगर करता है; 'ॐ' कहकर ब्रह्मा (ऋत्विक्) अनुज्ञा देता है; 'ॐ' कहकर अग्निहोत्रके लिये आज्ञा देता है। वेदाध्ययन करनेवाला ब्राह्मण 'ॐ' कहता हुआ कहता है—'मैं ब्रह्म (वेद अथवा परब्रह्म) को प्राप्त करूँ'—और इससे वह ब्रह्मको ही प्राप्त कर लेता है।

'Om' is Brahman. 'Om' is all this. This 'Om' is [the syllable of] assent, well known; for [when a priest says] 'Recite!' they respond [beginning with Om]. With 'Om' they sing the Sāmans. With 'Om śom' they recite the Śastras. With 'Om' the Adhvaryu utters the response (pratigara). With 'Om' the Brahman-priest gives assent. With 'Om' one sanctions the Agnihotra. When a Brāhmaṇa is about to recite [the Veda] he says 'Om, may I attain Brahman'—and he indeed attains Brahman.

सरल अर्थ: 'ॐ' ही ब्रह्म है, 'ॐ' ही सब कुछ; यह 'हाँ' कहने का, स्वीकृति और आरम्भ का पवित्र स्वर है। हर शुभ कर्म इसी से शुरू होता है, और जो साधक 'ॐ, मैं ब्रह्म को पाऊँ' कहकर आरम्भ करता है वह सचमुच ब्रह्म को पा लेता है — पूरे मन से कहा गया यह एक अक्षर तुम्हें उस सम्पूर्ण से जोड़ देता है जिसे तुम खोज रहे हो। In simple words: "Om" is Brahman, "Om" is all this; it is the sacred sound of "yes" — of assent and of beginning. Every sacred act opens with it, and the student who begins "Om, may I reach Brahman" truly does reach it — this single syllable, uttered wholeheartedly, tunes you to the whole you are seeking.

॥ तैत्तिरीय · शीक्षावल्ली · ९ ॥
ऋतं स्वाध्यायप्रवचने सत्यं स्वाध्यायप्रवचने तपश्च स्वाध्यायप्रवचने दमश्च स्वाध्यायप्रवचने शमश्च स्वाध्यायप्रवचने अग्नयश्च स्वाध्यायप्रवचने अग्निहोत्रं स्वाध्यायप्रवचने अतिथयश्च स्वाध्यायप्रवचने मानुषं स्वाध्यायप्रवचने प्रजा स्वाध्यायप्रवचने प्रजनश्च स्वाध्यायप्रवचने प्रजातिश्च स्वाध्यायप्रवचने सत्यमिति सत्यवचा राथीतरः तप इति तपोनित्यः पौरुशिष्टिः स्वाध्यायप्रवचने एवेति नाको मौद्गल्यः तद्धि तपस्तद्धि तपः

ṛtaṁ ca svādhyāyapravacane ca ।
satyaṁ ca svādhyāyapravacane ca ।
tapaśca svādhyāyapravacane ca ।
damaśca svādhyāyapravacane ca ।
śamaśca svādhyāyapravacane ca ।
agnayaśca svādhyāyapravacane ca ।
agnihotraṁ ca svādhyāyapravacane ca ।
atithayaśca svādhyāyapravacane ca ।
mānuṣaṁ ca svādhyāyapravacane ca ।
prajā ca svādhyāyapravacane ca ।
prajanaśca svādhyāyapravacane ca ।
prajātiśca svādhyāyapravacane ca ।
satyamiti satyavacā rāthītaraḥ ।
tapa iti taponityaḥ pauruśiṣṭiḥ ।
svādhyāyapravacane eveti nāko maudgalyaḥ ।
taddhi tapastaddhi tapaḥ ॥

ऋत (शास्त्रद्वारा बुद्धिमें निश्चित अर्थ) तथा स्वाध्याय (शास्त्राध्ययन) और प्रवचन (अध्यापन या ब्रह्मयज्ञ)—[ये अनुष्ठेय हैं]; सत्य (सत्यभाषण) तथा स्वाध्याय-प्रवचन; तप; दम (इन्द्रियनिग्रह); शम (मनोनिग्रह); अग्नि (अग्न्याधान); अग्निहोत्र; अतिथि-सत्कार; मानुष (लौकिक व्यवहार); प्रजा (सन्तानोत्पत्ति); प्रजन (ऋतुकालमें गमन) और प्रजाति (पौत्रोत्पत्ति)—ये सब तथा स्वाध्याय और प्रवचन [अनुष्ठेय हैं]। 'सत्य ही [मुख्य कर्तव्य है]' ऐसा रथीतरका पुत्र सत्यवचा मानता है; 'तप ही' ऐसा नित्य तपोनिष्ठ पौरुशिष्टि मानता है; 'स्वाध्याय और प्रवचन ही' ऐसा मुद्गलका पुत्र नाक मानता है। वे (स्वाध्याय-प्रवचन) ही तप हैं, वे ही तप हैं।

The Right (ṛta) too, and study and teaching. Truth too, and study and teaching. Austerity too, and study and teaching. Self-restraint too, and study and teaching. Calm of mind too, and study and teaching. The [sacred] fires too, and study and teaching. The Agnihotra too, and study and teaching. Guests too, and study and teaching. Humanity (social duty) too, and study and teaching. Offspring too, and study and teaching. Procreation too, and study and teaching. Continuation of the line too, and study and teaching. 'Truth alone,' says Satyavacā of the Rathītara line. 'Austerity alone,' says Taponitya of the Puruśiṣṭi line. 'Study and teaching alone,' says Nāka of the Mudgala line—for that is austerity, that is austerity.

सरल अर्थ: यह एक सूची है: सत्य बोलो और स्वाध्याय-प्रवचन (पढ़ना और पढ़ाना) करते रहो; तप, संयम, शान्ति, यज्ञ, अतिथि-सेवा, गृहस्थी — हर कर्तव्य के साथ-साथ पढ़ना-पढ़ाना भी। तीन आचार्य अपनी-अपनी राय देते हैं — कोई कहता है सत्य सबसे बड़ा, कोई तप, और नाक मुद्गल कहते हैं स्वाध्याय-प्रवचन ही असली तप है। सन्देश: अच्छा जीवन कई कर्तव्यों का ताना-बाना है, पर सीखना और सिखाना कभी मत छोड़ो — यही जीवनभर की तपस्या है। In simple words: A litany: do what is right — and keep up study-and-teaching; be truthful — and study-and-teach; practise austerity, restraint, calm, tend the sacred fires, welcome guests, raise a family — each duty paired again with study and teaching. Three teachers give their verdicts on what matters most — one says truth, one says austerity, and Nāka Maudgalya says study-and-teaching is itself the real austerity. The message: a good life is a weave of many duties, but never stop learning and passing it on — that lifelong study is austerity itself.

॥ तैत्तिरीय · शीक्षावल्ली · १० ॥
अहं वृक्षस्य रेरिवा कीर्तिः पृष्ठं गिरेरिव ऊर्ध्वपवित्रो वाजिनीव स्वमृतमस्मि द्रविणंसवर्चसम् सुमेधा अमृतोक्षितः इति त्रिशङ्कोर्वेदानुवचनम्

ahaṁ vṛkṣasya rerivā ।
kīrtiḥ pṛṣṭhaṁ gireriva ।
ūrdhvapavitro vājinīva svamṛtamasmi ।
draviṇaṁsavarcasam ।
sumedhā amṛtokṣitaḥ ।
iti triśaṅkorvedānuvacanam ॥

मैं (अन्तर्यामीरूपसे) उच्छेदरूप संसार-वृक्षका प्रेरक हूँ। मेरी कीर्ति पर्वतशिखरके समान उच्च है। मैं ऊर्ध्वपवित्र (परमात्मारूप कारणवाला) हूँ। सूर्यमें जैसे विशुद्ध अमृत है, वैसे ही मैं भी शुद्ध अमृतमय हूँ। मैं प्रकाशमान (आत्मतत्त्वरूप) धन हूँ, सुमेधा (सुन्दर मेधावाला) हूँ, अमरणधर्मा एवं अक्षित (अव्यय) हूँ—अथवा अमृतसे सिक्त (भीगा हुआ) हूँ। यह त्रिशङ्कु ऋषिका वेदानुवचन है।

I am the mover (stirrer) of the tree [of saṃsāra]. My fame is lofty like a mountain peak. Pure at my source (of exalted origin), I am, like the pure essence in the sun, the immortal Self. I am shining, wealth-bearing wisdom (sumedhā), the deathless and unwasting one—or, one sprinkled with nectar. Such is the Veda-recitation of Triśaṅku.

सरल अर्थ: आत्मज्ञान पा लेने पर त्रिशङ्कु ऋषि आनन्द में गा उठते हैं: "मैं इस संसार-वृक्ष का प्रेरक हूँ; मेरी कीर्ति पर्वत-शिखर-सी ऊँची है; मैं अपने मूल में शुद्ध, अमृतमय, कभी न घटने वाली दीप्त प्रज्ञा हूँ।" यह अहंकार नहीं — भीतर से जागरण ऐसा ही सुनाई देता है: यह आनन्दभरी पहचान कि मेरा असली स्वरूप ही सबका अविनाशी आधार है। In simple words: Having realized the Self, the sage Triśaṅku breaks into a song of awakening: "I am the mover of the world-tree; my glory towers like a mountain peak; pure at my source, I am the deathless nectar, radiant wisdom that never wanes." This is not arrogance — it is what awakening sounds like from the inside: the joyful recognition that one's true Self is the imperishable ground of everything.

॥ तैत्तिरीय · शीक्षावल्ली · ११ ॥
वेदमनूच्याचार्योऽन्तेवासिनमनुशास्ति सत्यं वद धर्मं चर स्वाध्यायान्मा प्रमदः आचार्याय प्रियं धनमाहृत्य प्रजातन्तुं मा व्यवच्छेत्सीः सत्यान्न प्रमदितव्यम् धर्मान्न प्रमदितव्यम् कुशलान्न प्रमदितव्यम् भूत्यै प्रमदितव्यम् स्वाध्यायप्रवचनाभ्यां प्रमदितव्यम् देवपितृकार्याभ्यां प्रमदितव्यम् मातृदेवो भव पितृदेवो भव आचार्यदेवो भव अतिथिदेवो भव यान्यनवद्यानि कर्माणि तानि सेवितव्यानि नो इतराणि यान्यस्माकंसुचरितानि तानि त्वयोपास्यानि नो इतराणि ये के चास्मच्छ्रेयांसो ब्राह्मणाः तेषां त्वयासनेन प्रश्वसितव्यम् श्रद्धया देयम् अश्रद्धयाऽदेयम् श्रिया देयम् ह्रिया देयम् भिया देयम् संविदा देयम् अथ यदि ते कर्मविचिकित्सा वा वृत्तविचिकित्सा वा स्यात् ये तत्र ब्राह्मणाः संमर्शिनः युक्ता आयुक्ताः अलूक्षा धर्मकामाः स्युः यथा ते तत्र वर्तेरन् तथा तत्र वर्तेथाः अथाभ्याख्यातेषु ये तत्र ब्राह्मणाः संमर्शिनः युक्ता आयुक्ताः अलूक्षा धर्मकामाः स्युः यथा ते तेषु वर्तेरन् तथा तेषु वर्तेथाः एष आदेशः एष उपदेशः एषा वेदोपनिषत् एतदनुशासनम् एवमुपासितव्यम् एवमु चैतदुपास्यम्

vedamanūcyācāryo'ntevāsinamanuśāsti ।
satyaṁ vada ।
dharmaṁ cara ।
svādhyāyānmā pramadaḥ ।
ācāryāya priyaṁ dhanamāhṛtya prajātantuṁ mā vyavacchetsīḥ ।
satyānna pramaditavyam ।
dharmānna pramaditavyam ।
kuśalānna pramaditavyam ।
bhūtyai na pramaditavyam ।
svādhyāyapravacanābhyāṁ na pramaditavyam ॥
devapitṛkāryābhyāṁ na pramaditavyam ।
mātṛdevo bhava ।
pitṛdevo bhava ।
ācāryadevo bhava ।
atithidevo bhava ।
yānyanavadyāni karmāṇi ।
tāni sevitavyāni ।
no itarāṇi ।
yānyasmākaṁsucaritāni ।
tāni tvayopāsyāni ॥
no itarāṇi ।
ye ke cāsmacchreyāṁso brāhmaṇāḥ ।
teṣāṁ tvayāsanena praśvasitavyam ।
śraddhayā deyam ।
aśraddhayā'deyam ।
śriyā deyam ।
hriyā deyam ।
bhiyā deyam ।
saṁvidā deyam ।
atha yadi te karmavicikitsā vā vṛttavicikitsā vā syāt ॥
ye tatra brāhmaṇāḥ saṁmarśinaḥ ।
yuktā āyuktāḥ ।
alūkṣā dharmakāmāḥ syuḥ ।
yathā te tatra varteran ।
tathā tatra vartethāḥ ।
athābhyākhyāteṣu ।
ye tatra brāhmaṇāḥ saṁmarśinaḥ ।
yuktā āyuktāḥ ।
alūkṣā dharmakāmāḥ syuḥ ।
yathā te teṣu varteran ।
tathā teṣu vartethāḥ ।
eṣa ādeśaḥ ।
eṣa upadeśaḥ ।
eṣā vedopaniṣat ।
etadanuśāsanam ।
evamupāsitavyam ।
evamu caitadupāsyam ॥

वेदाध्ययन करानेके पश्चात् आचार्य शिष्यको उपदेश देता है—सत्य बोल; धर्मका आचरण कर; स्वाध्यायसे प्रमाद न कर। आचार्यके लिये अभीष्ट धन देकर [उसकी आज्ञासे विवाह कर और] सन्तान-परम्पराका विच्छेद न कर। सत्यसे प्रमाद न कर; धर्मसे प्रमाद न कर; कुशल (आत्मरक्षामें उपयोगी) कर्मसे प्रमाद न कर; ऐश्वर्यदायक माङ्गलिक कर्मसे प्रमाद न कर; स्वाध्याय और प्रवचनसे प्रमाद न कर। देवकार्य और पितृकार्यसे प्रमाद न कर। मातृदेव हो, पितृदेव हो, आचार्यदेव हो, अतिथिदेव हो। जो अनिन्द्य (निर्दोष) कर्म हैं उन्हींका सेवन करना—दूसरोंका नहीं। हमारे (गुरुजनोंके) जो सदाचरण हैं उन्हींका अनुसरण करना—दूसरोंका नहीं। जो ब्राह्मण हमसे भी श्रेष्ठ हैं, उन्हें आसन आदिसे विश्राम देना। श्रद्धापूर्वक देना, अश्रद्धासे न देना; अपने ऐश्वर्यके अनुसार देना; लज्जापूर्वक देना; भयपूर्वक देना; मैत्रीभावसे देना। यदि तुझे किसी कर्म या आचारके विषयमें सन्देह उपस्थित हो, तो वहाँ जो विचारशील, कर्ममें नियुक्त-आयुक्त (स्वेच्छासे कर्मपरायण), सरलहृदय (अरूक्ष) एवं धर्माभिलाषी ब्राह्मण हों—वे जैसा बर्ताव करें, वैसा ही तू भी कर। इसी प्रकार जिनपर (संशययुक्त) दोषका आरोप हो, उनके विषयमें भी वैसे विचारशील… धर्माभिलाषी ब्राह्मण जैसा बर्ताव करें, वैसा ही तू कर। यही आदेश है, यही उपदेश है, यही वेदका रहस्य (वेदोपनिषद्) है, यही अनुशासन है—इसी प्रकार उपासना करनी चाहिये, ऐसा ही आचरण करना चाहिये।

Having taught the Veda, the teacher instructs the pupil: Speak the truth. Practise dharma. Do not neglect study. Having brought the teacher his cherished fee, do not cut off the thread of progeny. Do not swerve from truth. Do not swerve from dharma. Do not neglect welfare. Do not neglect prosperity. Do not neglect study and teaching. Do not neglect the duties to gods and ancestors. Be one to whom the mother is a god; be one to whom the father is a god; be one to whom the teacher is a god; be one to whom the guest is a god. Whatever deeds are blameless, those are to be practised, not others. Whatever good conduct is ours, that you should adopt, not other [conduct]. Whatever Brāhmaṇas are superior to us, you should refresh them with a seat. Give with faith; do not give without faith; give in proportion to your means; give with modesty; give with [due] awe; give with fellow-feeling. Now, if you have doubt about any act or any conduct, then behave there just as those Brāhmaṇas—thoughtful, devoted, not driven by others, gentle and devoted to dharma—would behave. And toward persons accused [of a fault], behave just as those thoughtful, devoted, gentle, dharma-loving Brāhmaṇas would behave toward them. This is the command; this is the teaching; this is the secret of the Veda; this is the instruction. Thus should one worship; even thus should one worship this.

सरल अर्थ: यह वह प्रसिद्ध दीक्षान्त-उपदेश है। वेद पढ़ा चुकने पर आचार्य शिष्य को संसार में विदा करते हुए कहता है: सत्य बोलो, धर्म पर चलो, स्वाध्याय और वंश-परम्परा मत छोड़ो; माता, पिता, आचार्य और अतिथि को देवता मानो; हमारे भी केवल अच्छे आचरण अपनाओ, दोष नहीं; श्रद्धा, उदारता और विनम्रता से दान दो; और जब सही-गलत का सन्देह हो, तो देखो कि विवेकी, सरल, धर्मप्रिय लोग कैसे बरतते हैं — वैसा ही करो। कुछ ही पंक्तियों में समूचे नैतिक जीवन का सार — सत्य, कृतज्ञता, विवेक और दान की कालजयी व्यावहारिक शिक्षा। In simple words: This is the famous convocation charge. Having finished teaching the Veda, the teacher sends the student into the world with the tradition's most quoted lines: Speak the truth. Live by dharma. Don't neglect study or your family line. Treat mother, father, teacher and guest as God. Follow only our good deeds, not our faults. Give with faith, generosity and humility. And when unsure what is right, watch how the wise, gentle, dharma-loving act — and do likewise. In a handful of lines, the whole of an ethical adult life — timeless practical wisdom on integrity, gratitude, discernment and giving.

॥ तैत्तिरीय · शीक्षावल्ली · १२ ॥
शं नो मित्रः शं वरुणः शं नो भवत्वर्यमा शं इन्द्रो बृहस्पतिः शं नो विष्णुरुरुक्रमः नमो ब्रह्मणे नमस्ते वायो त्वमेव प्रत्यक्षं ब्रह्मासि त्वामेव प्रत्यक्षं ब्रह्मावादिषम् ऋतमवादिषम् सत्यमवादिषम् तन्मामावीत् तद्वक्तारमावीत् आवीन्माम् आवीद्वक्तारम् शान्तिः शान्तिः शान्तिः

śaṁ no mitraḥ śaṁ varuṇaḥ ।
śaṁ no bhavatvaryamā ।
śaṁ na indro bṛhaspatiḥ ।
śaṁ no viṣṇururukramaḥ ।
namo brahmaṇe ।
namaste vāyo ।
tvameva pratyakṣaṁ brahmāsi ।
tvāmeva pratyakṣaṁ brahmāvādiṣam ।
ṛtamavādiṣam ।
satyamavādiṣam ।
tanmāmāvīt ।
tadvaktāramāvīt ।
āvīnmām ।
āvīdvaktāram ॥
oṁ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ॥

मित्र (प्राण एवं दिनका अभिमानी देवता) हमारे लिये सुखकर हों। वरुण हमारे लिये सुखकर हों। अर्यमा हमारे लिये सुखप्रद हों। इन्द्र और बृहस्पति हमारे लिये शान्तिदायक हों। विस्तृत पादविक्षेपवाले (उरुक्रम) विष्णु हमारे लिये सुखदायक हों। ब्रह्म (रूप वायु) को नमस्कार है। हे वायो! तुम्हें नमस्कार है। तुम ही प्रत्यक्ष ब्रह्म हो। तुम्हींको मैंने प्रत्यक्ष ब्रह्म कहा है; तुम्हींको ऋत कहा है; तुम्हींको सत्य कहा है। उस (ब्रह्म) ने मेरी रक्षा की है तथा ब्रह्मका निरूपण करनेवाले वक्ता (आचार्य) की भी रक्षा की है—मेरी रक्षा की है, वक्ताकी भी रक्षा की है। ॐ, त्रिविध तापकी शान्ति हो, शान्ति हो, शान्ति हो।

May Mitra be blissful to us; may Varuṇa be blissful. May Aryaman be blissful to us. May Indra and Bṛhaspati be blissful to us. May Viṣṇu of wide strides be blissful to us. Salutation to Brahman! Salutation to you, O Vāyu! You alone are the perceptible Brahman. You alone I have declared to be the perceptible Brahman. I have declared [you to be] the Right (ṛta); I have declared [you to be] the True (satya). That has protected me; that has protected the teacher (the speaker). It has protected me; it has protected the speaker. Om, peace, peace, peace.

सरल अर्थ: वल्ली अपने आरम्भ की शान्ति-प्रार्थना को दोहराते हुए समाप्त होती है — पर अब भूतकाल में। जहाँ पहले कहा था "मैं सत्य बोलूँगा", वहाँ अब कहती है "मैंने सत्य बोला; ऋत और सत्य कह दिया; और उस ब्रह्म ने मेरी तथा मेरे गुरु की रक्षा की।" आरम्भ में लिया संकल्प पूरा हुआ, अध्ययन सम्पन्न हुआ — यह विदाई की शान्ति कृतज्ञता और तृप्ति की शान्ति है। ॐ, शान्ति, शान्ति, शान्ति। In simple words: The vallī closes by echoing its opening peace-invocation — but now in the past tense. Where it once said "I shall speak the truth," it now says "I have spoken the truth; the Right and the True I have declared; and That has protected me and my teacher." The vow taken at the start has been kept, the study is complete — this parting peace is one of gratitude and fulfilment. Om, peace, peace, peace.

अनुभव · स्वयं देखेंAnubhava · see for yourself

आज एक बार वहाँ सच बोलें जहाँ एक छोटा-सा झूठ आसान था; और माता, पिता, शिक्षक या अतिथि — इनमें से किसी एक का किसी छोटे-से काम से आदर करें ('सत्यं वद, धर्मं चर')। देखें भीतर क्या बदलता है।

Once today, tell the truth where a small lie would have been easier; and honor one of mother, father, teacher or guest with some small act ('speak the truth, walk in dharma'). Notice what shifts inside.

॥ इति तैत्तिरीयोपनिषदि शीक्षावल्ली समाप्ता ॥

॥ इस प्रकार तैत्तिरीयोपनिषद् की शीक्षावल्ली समाप्त ॥