वाल्मीकि रामायणम् · युद्धकाण्डम्Yuddha Kāṇḍa

युद्धकाण्डम्Yuddha Kāṇḍa

सर्गः १७ · ६८ श्लोकाःSarga 17 · 68 ślokas
अशोधित पाठ · unverified — गीताप्रेस शोधन शेष
॥ ६ · १७ · १ ॥
इति उक्त्वा परुषम् वाक्यम् रावणम् रावण अनुजः । आजगाम मुहूर्तेन यत्र रामः सलक्ष्मणः ॥६-१७-१॥ ॥

iti uktvā paruṣam vākyam rāvaṇam rāvaṇa anujaḥ ।
ājagāma muhūrtena yatra rāmaḥ salakṣmaṇaḥ ॥6-17-1॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · २ ॥
तम् मेरु शिखर आकारम् दीप्ताम् इव शत ह्रदाम् । गगनस्थम् महीस्थास् ते ददृशुर् वानर अधिपाः ॥६-१७-२॥ ॥

tam meru śikhara ākāram dīptām iva śata hradām ।
gaganastham mahīsthās te dadṛśur vānara adhipāḥ ॥6-17-2॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ३ ॥
ते चाप्यनुचरास्तस्य चत्वारो भीमविक्रमाः । तेऽपि वर्मायुधोपेता भूषणोत्तमभूषिताः ॥६-१७-३॥ ॥

te cāpyanucarāstasya catvāro bhīmavikramāḥ ।
te'pi varmāyudhopetā bhūṣaṇottamabhūṣitāḥ ॥6-17-3॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ४ ॥
मेघाचलप्रख्यो वज्रायुधसमप्रभः । वरायुधधरो वीरो दिव्याभरणभूषितः ॥६-१७-४॥ ॥

sa ca meghācalaprakhyo vajrāyudhasamaprabhaḥ ।
varāyudhadharo vīro divyābharaṇabhūṣitaḥ ॥6-17-4॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ५ ॥
तम् आत्म पन्चमम् दृष्ट्वा सुग्रीवो वानर अधिपः । वानरैः सह दुर्धर्षः चिन्तयाम् आस बुद्धिमान् ॥६-१७-५॥ ॥

tam ātma pancamam dṛṣṭvā sugrīvo vānara adhipaḥ ।
vānaraiḥ saha durdharṣaḥ cintayām āsa buddhimān ॥6-17-5॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ६ ॥
चिन्तयित्वा मुहूर्तम् तु वानराम्स् तान् उवाच ह । हनूमत् प्रमुखान् सर्वान् इदम् वचनम् उत्तमम् ॥६-१७-६॥ ॥

cintayitvā muhūrtam tu vānarāms tān uvāca ha ।
hanūmat pramukhān sarvān idam vacanam uttamam ॥6-17-6॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ७ ॥
एष सर्व आयुध उपेतः चतुर्भिः सह राक्षसैः । राक्षसो अभ्येति पश्यध्वम् अस्मान् हन्तुम् सम्शयः ॥६-१७-७॥ ॥

eṣa sarva āyudha upetaḥ caturbhiḥ saha rākṣasaiḥ ।
rākṣaso abhyeti paśyadhvam asmān hantum na samśayaḥ ॥6-17-7॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ८ ॥
सुग्रीवस्य वचः श्रुत्वा सर्वे ते वानर उत्तमाः । सालान् उद्यम्य शैलामः इदम् वचनम् अब्रुवन् ॥६-१७-८॥ ॥

sugrīvasya vacaḥ śrutvā sarve te vānara uttamāḥ ।
sālān udyamya śailāmaḥ ca idam vacanam abruvan ॥6-17-8॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ९ ॥
शीघ्रम् व्यादिश नो राजन् वधाय एषाम् दुरात्मनाम् । निपतन्तु हताः एते धरण्याम् अल्प जीविताः ॥६-१७-९॥ ॥

śīghram vyādiśa no rājan vadhāya eṣām durātmanām ।
nipatantu hatāḥ ca ete dharaṇyām alpa jīvitāḥ ॥6-17-9॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · १० ॥
तेषाम् सम्भाषमाणानाम् अन्योन्यम् विभीषणः । उत्तरम् तीरम् आसाद्य खस्थ एव व्यतिष्ठत ॥६-१७-१०॥ ॥

teṣām sambhāṣamāṇānām anyonyam sa vibhīṣaṇaḥ ।
uttaram tīram āsādya khastha eva vyatiṣṭhata ॥6-17-10॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ११ ॥
उवाच महाप्राज्ञः स्वरेण महता महान् । सुग्रीवम् तामः सम्प्रेक्ष्य खस्थ एव विभीषणः ॥६-१७-११॥ ॥

sa uvāca ca mahāprājñaḥ svareṇa mahatā mahān ।
sugrīvam tāmaḥ ca samprekṣya khastha eva vibhīṣaṇaḥ ॥6-17-11॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · १२ ॥
रावणो नाम दुर्वृत्तो राक्षसो राक्षस ईश्वरः । तस्य अहम् अनुजो भ्राता विभीषण इति श्रुतः ॥६-१७-१२॥ ॥

rāvaṇo nāma durvṛtto rākṣaso rākṣasa īśvaraḥ ।
tasya aham anujo bhrātā vibhīṣaṇa iti śrutaḥ ॥6-17-12॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · १३ ॥
तेन सीता जन स्थानाद्द् हृता हत्वा जटायुषम् । रुद्ध्वा विवशा दीना राक्षसीभिः सुरक्षिता ॥६-१७-१३॥ ॥

tena sītā jana sthānādd hṛtā hatvā jaṭāyuṣam ।
ruddhvā ca vivaśā dīnā rākṣasībhiḥ surakṣitā ॥6-17-13॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · १४ ॥
तम् अहम् हेतुभिर् वाक्यैर् विविधैः न्यदर्शयम् । साधु निर्यात्यताम् सीता रामाय इति पुनः पुनः ॥६-१७-१४॥ ॥

tam aham hetubhir vākyair vividhaiḥ ca nyadarśayam ।
sādhu niryātyatām sītā rāmāya iti punaḥ punaḥ ॥6-17-14॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · १५ ॥
प्रतिजग्राह रावणः काल चोदितः । उच्यमानो हितम् वाक्यम् विपरीत इव औषधम् ॥६-१७-१५॥ ॥

sa ca na pratijagrāha rāvaṇaḥ kāla coditaḥ ।
ucyamāno hitam vākyam viparīta iva auṣadham ॥6-17-15॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · १६ ॥
सो अहम् परुषितस् तेन दासवच् अवमानितः । त्यक्त्वा पुत्रामः दारामः राघवम् शरणम् गतः ॥६-१७-१६॥ ॥

so aham paruṣitas tena dāsavac ca avamānitaḥ ।
tyaktvā putrāmaḥ ca dārāmaḥ ca rāghavam śaraṇam gataḥ ॥6-17-16॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · १७ ॥
निवेदेअयत माम् क्षिप्रम् राघवाय महात्मने । सर्व लोक शरण्याय विभीषणम् उपस्थितम् ॥६-१७-१७॥ ॥

nivedeayata mām kṣipram rāghavāya mahātmane ।
sarva loka śaraṇyāya vibhīṣaṇam upasthitam ॥6-17-17॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · १८ ॥
एतत्तु वचनम् श्रुत्वा सुग्रीवो लघु विक्रमः । लक्ष्मणस्य अग्रतो रामम् सम्रब्धम् इदम् अब्रवीत् ॥६-१७-१८॥ ॥

etattu vacanam śrutvā sugrīvo laghu vikramaḥ ।
lakṣmaṇasya agrato rāmam samrabdham idam abravīt ॥6-17-18॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · १९ ॥
प्रविष्टः शत्रु सैन्यम् हि प्राप्तः शत्रुरतर्कितः । निहन्यादन्न्तरम् लब्ध्वा उलूको वायसानिव ॥६-१७-१९॥ ॥

praviṣṭaḥ śatru sainyam hi prāptaḥ śatruratarkitaḥ ।
nihanyādanntaram labdhvā ulūko vāyasāniva ॥6-17-19॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · २० ॥
मन्त्रे व्यूहे नये चारे युक्तो भवितुमर्हसि । वानराणाम् भद्रम् ते परेषाम् परम्तप ॥६-१७-२०॥ ॥

mantre vyūhe naye cāre yukto bhavitumarhasi ।
vānarāṇām ca bhadram te pareṣām ca paramtapa ॥6-17-20॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · २१ ॥
अन्तर्धनगताह्येते राक्षसाः कामरूपिणः । शूराश्च निकृतिज्ञाश्च तेषाम् जातु विश्वसेत् ॥६-१७-२१॥ ॥

antardhanagatāhyete rākṣasāḥ kāmarūpiṇaḥ ।
śūrāśca nikṛtijñāśca teṣām jātu na viśvaset ॥6-17-21॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · २२ ॥
प्रणीधी राक्षसेन्द्रस्य रावणस्य भवेदयम् । अनुप्रविश्य सोऽ स्मासु भेदम् कुर्यान्न सम्शयः ॥६-१७-२२॥ ॥

praṇīdhī rākṣasendrasya rāvaṇasya bhavedayam ।
anupraviśya so' smāsu bhedam kuryānna samśayaḥ ॥6-17-22॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · २३ ॥
अथवा स्वयमेवैष चिद्रमासाद्य बुद्धिमान् । अनुप्रविश्य विश्वस्ते कदाचित्प्रहरेदपि ॥६-१७-२३॥ ॥

athavā svayamevaiṣa cidramāsādya buddhimān ।
anupraviśya viśvaste kadācitpraharedapi ॥6-17-23॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · २४ ॥
मित्राटवीबलम् चैव मौलभृत्यबलम् तथा । सर्वमेतद्बलम् ग्राह्यम् वर्जयित्वा द्विषद्बलम् ॥६-१७-२४॥ ॥

mitrāṭavībalam caiva maulabhṛtyabalam tathā ।
sarvametadbalam grāhyam varjayitvā dviṣadbalam ॥6-17-24॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · २५ ॥
प्रकृत्या राक्षसो ह्येष भ्रातामित्रस्य वै प्रभो । आगतश्च रिपोः साक्षात्कथमस्मिम्श्च विश्वसेत् ॥६-१७-२५॥ ॥

prakṛtyā rākṣaso hyeṣa bhrātāmitrasya vai prabho ।
āgataśca ripoḥ sākṣātkathamasmimśca viśvaset ॥6-17-25॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · २६ ॥
रावणस्य अनुजो भ्राता विभीषण इति श्रुतः । चतुर्भिः सह रक्षोभिर् भवन्तम् शरणम् गतः ॥६-१७-२६॥ ॥

rāvaṇasya anujo bhrātā vibhīṣaṇa iti śrutaḥ ।
caturbhiḥ saha rakṣobhir bhavantam śaraṇam gataḥ ॥6-17-26॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · २७ ॥
रावणेन प्रणिहितम् तम् अवेहि विभीषणम् । तस्य अहम् निग्रहम् मन्ये क्षमम् क्षमवताम् वर ॥६-१७-२७॥ ॥

rāvaṇena praṇihitam tam avehi vibhīṣaṇam ।
tasya aham nigraham manye kṣamam kṣamavatām vara ॥6-17-27॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · २८ ॥
राक्षसो जिह्मया बुद्ध्या सम्दिष्टो अयम् उपस्थितः । प्रहर्तुम् मायया चन्नो विश्वस्ते त्वयि राघव ॥६-१७-२८॥ ॥

rākṣaso jihmayā buddhyā samdiṣṭo ayam upasthitaḥ ।
prahartum māyayā canno viśvaste tvayi rāghava ॥6-17-28॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · २९ ॥
बध्यताम् एष तीव्रेण दण्डेन सचिवैः सह । रावणस्य नृशम्सस्य भ्राता हि एष विभीषणः ॥६-१७-२९॥ ॥

badhyatām eṣa tīvreṇa daṇḍena sacivaiḥ saha ।
rāvaṇasya nṛśamsasya bhrātā hi eṣa vibhīṣaṇaḥ ॥6-17-29॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ३० ॥
एवम् उक्त्वा तु तम् रामम् सम्रब्धो वाहिनी पतिः । वाक्यज्ञो वाक्य कुशलम् ततो मौनम् उपागमत् ॥६-१७-३०॥ ॥

evam uktvā tu tam rāmam samrabdho vāhinī patiḥ ।
vākyajño vākya kuśalam tato maunam upāgamat ॥6-17-30॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ३१ ॥
सुग्रीवस्य तु तद् वाक्यम् श्रुत्वा रामो महाबलः । समीपस्थान् उवाच इदम् हनूमत् प्रमुखान् हरीन् ॥६-१७-३१॥ ॥

sugrīvasya tu tad vākyam śrutvā rāmo mahābalaḥ ।
samīpasthān uvāca idam hanūmat pramukhān harīn ॥6-17-31॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ३२ ॥
यद् उक्तम् कपि राजेन रावण अवरजम् प्रति । वाक्यम् हेतुमद् अत्यर्थम् भवद्भिर् अपि तत् श्रुतम् ॥६-१७-३२॥ ॥

yad uktam kapi rājena rāvaṇa avarajam prati ।
vākyam hetumad atyartham bhavadbhir api tat śrutam ॥6-17-32॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ३३ ॥
सुहृदा हि अर्थ कृच्चेषु युक्तम् बुद्धिमता सता । समर्थेन अपि सम्देष्टुम् शाश्वतीम् भूतिम् इच्चता ॥६-१७-३३॥ ॥

suhṛdā hi artha kṛcceṣu yuktam buddhimatā satā ।
samarthena api samdeṣṭum śāśvatīm bhūtim iccatā ॥6-17-33॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ३४ ॥
इति एवम् परिपृष्टास् ते स्वम् स्वम् मतम् अतन्द्रिताः । उपचारम् तदा रामम् ऊचुर् हित चिकीर्षवः ॥६-१७-३४॥ ॥

iti evam paripṛṣṭās te svam svam matam atandritāḥ ।
sa upacāram tadā rāmam ūcur hita cikīrṣavaḥ ॥6-17-34॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ३५ ॥
अज्ञातम् अस्ति ते किम्चित् त्रिषु लोकेषु राघव । आत्मानम् पूजयन् राम पृच्चसि अस्मान् सुहृत्तया ॥६-१७-३५॥ ॥

ajñātam na asti te kimcit triṣu lokeṣu rāghava ।
ātmānam pūjayan rāma pṛccasi asmān suhṛttayā ॥6-17-35॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ३६ ॥
त्वम् हि सत्य व्रतः शूरो धार्मिको दृढ विक्रमः । परीक्ष्य कारा स्मृतिमान् निसृष्ट आत्मा सुहृत्सु ॥६-१७-३६॥ ॥

tvam hi satya vrataḥ śūro dhārmiko dṛḍha vikramaḥ ।
parīkṣya kārā smṛtimān nisṛṣṭa ātmā suhṛtsu ca ॥6-17-36॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ३७ ॥
तस्माद् एक एकशस् तावद् ब्रुवन्तु सचिवास् तव । हेतुतो मति सम्पन्नाः समर्थाः पुनः पुनः ॥६-१७-३७॥ ॥

tasmād eka ekaśas tāvad bruvantu sacivās tava ।
hetuto mati sampannāḥ samarthāḥ ca punaḥ punaḥ ॥6-17-37॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ३८ ॥
इति उक्ते राघवाय अथ मतिमान् अन्गदो अग्रतः । विभीषण परीक्षा अर्थम् उवाच वचनम् हरिः ॥६-१७-३८॥ ॥

iti ukte rāghavāya atha matimān angado agrataḥ ।
vibhīṣaṇa parīkṣā artham uvāca vacanam hariḥ ॥6-17-38॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ३९ ॥
शत्रोः सकाशात् सम्प्राप्तः सर्वथा शन्क्य एव हि । विश्वास योग्यः सहसा कर्तव्यो विभीषणः ॥६-१७-३९॥ ॥

śatroḥ sakāśāt samprāptaḥ sarvathā śankya eva hi ।
viśvāsa yogyaḥ sahasā na kartavyo vibhīṣaṇaḥ ॥6-17-39॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ४० ॥
चादयित्वा आत्म भावम् हि चरन्ति शठ बुद्धयः । प्रहरन्ति रन्ध्रेषु सो अनर्थः सुमहान् भवेत् ॥६-१७-४०॥ ॥

cādayitvā ātma bhāvam hi caranti śaṭha buddhayaḥ ।
praharanti ca randhreṣu so anarthaḥ sumahān bhavet ॥6-17-40॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ४१ ॥
अर्थ अनर्थौ विनिश्चित्य व्यवसायम् भजेत ह । गुणतः सम्ग्रहम् कुर्याद् दोषतस् तु विसर्जयेत् ॥६-१७-४१॥ ॥

artha anarthau viniścitya vyavasāyam bhajeta ha ।
guṇataḥ samgraham kuryād doṣatas tu visarjayet ॥6-17-41॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ४२ ॥
यदि दोषो महाम्स् तस्मिम्स् त्यज्यताम् अविशन्कितम् । गुणान् वा अपि बहून् ज्ञात्वा सम्ग्रहः क्रियताम् नृप ॥६-१७-४२॥ ॥

yadi doṣo mahāms tasmims tyajyatām aviśankitam ।
guṇān vā api bahūn jñātvā samgrahaḥ kriyatām nṛpa ॥6-17-42॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ४३ ॥
शरभस् त्व् अथ निश्चित्य सार्थम् वचनम् अब्रवीत् । क्षिप्रम् अस्मिन् नर व्याघ्र चारः प्रतिविधीयताम् ॥६-१७-४३॥ ॥

śarabhas tv atha niścitya sārtham vacanam abravīt ।
kṣipram asmin nara vyāghra cāraḥ pratividhīyatām ॥6-17-43॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ४४ ॥
प्रणिधाय हि चारेण यथावत् सूक्ष्म बुद्धिना । परीक्ष्य ततः कार्यो यथा न्यायम् परिग्रहः ॥६-१७-४४॥ ॥

praṇidhāya hi cāreṇa yathāvat sūkṣma buddhinā ।
parīkṣya ca tataḥ kāryo yathā nyāyam parigrahaḥ ॥6-17-44॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ४५ ॥
जाम्बवाम्स् त्व् अथ सम्प्रेक्ष्य शास्त्र बुद्ध्या विचक्षणः । वाक्यम् विज्ञापयाम् आस गुणवद् दोष वर्जितम् ॥६-१७-४५॥ ॥

jāmbavāms tv atha samprekṣya śāstra buddhyā vicakṣaṇaḥ ।
vākyam vijñāpayām āsa guṇavad doṣa varjitam ॥6-17-45॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ४६ ॥
बद्ध वैराच् पापाच् राक्षस इन्द्राद् विभीषणः । अदेश काले सम्प्राप्तः सर्वथा शन्क्यताम् अयम् ॥६-१७-४६॥ ॥

baddha vairāc ca pāpāc ca rākṣasa indrād vibhīṣaṇaḥ ।
adeśa kāle samprāptaḥ sarvathā śankyatām ayam ॥6-17-46॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ४७ ॥
ततो मैन्दस् तु सम्प्रेक्ष्य नय अपनय कोविदः । वाक्यम् वचन सम्पन्नो बभाषे हेतुमत्तरम् ॥६-१७-४७॥ ॥

tato maindas tu samprekṣya naya apanaya kovidaḥ ।
vākyam vacana sampanno babhāṣe hetumattaram ॥6-17-47॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ४८ ॥
अनुहो नाम तस्य एष रावणस्य विभीषणः । पृच्च्यताम् मधुरेण अयम् शनैर् नर वर ईश्वर ॥६-१७-४८॥ ॥

anuho nāma tasya eṣa rāvaṇasya vibhīṣaṇaḥ ।
pṛccyatām madhureṇa ayam śanair nara vara īśvara ॥6-17-48॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ४९ ॥
भावम् अस्य तु विज्ञाय ततस् तत्त्वम् करिष्यसि । यदि दृष्टो दुष्टो वा बुद्धि पूर्वम् नरषभ ॥६-१७-४९॥ ॥

bhāvam asya tu vijñāya tatas tattvam kariṣyasi ।
yadi dṛṣṭo na duṣṭo vā buddhi pūrvam naraṣabha ॥6-17-49॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ५० ॥
अथ सम्स्कार सम्पन्नो हनूमान् सचिव उत्तमः । उवाच वचनम् श्लक्ष्णम् अर्थवन् मधुरम् लघु ॥६-१७-५०॥ ॥

atha samskāra sampanno hanūmān saciva uttamaḥ ।
uvāca vacanam ślakṣṇam arthavan madhuram laghu ॥6-17-50॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ५१ ॥
भवन्तम् मति श्रेष्ठम् समर्थम् वदताम् वरम् । अतिशाययितुम् शक्तो बृहस्पतिर् अपि ब्रुवन् ॥६-१७-५१॥ ॥

na bhavantam mati śreṣṭham samartham vadatām varam ।
atiśāyayitum śakto bṛhaspatir api bruvan ॥6-17-51॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ५२ ॥
वादान् अपि सम्घर्षान् आधिक्यान् कामतः । वक्ष्यामि वचनम् राजन् यथा अर्थम् राम गौरवात् ॥६-१७-५२॥ ॥

na vādān na api samgharṣān na ādhikyān na ca kāmataḥ ।
vakṣyāmi vacanam rājan yathā artham rāma gauravāt ॥6-17-52॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ५३ ॥
अर्थ अनर्थ निमित्तम् हि यद् उक्तम् सचिवैस् तव । तत्र दोषम् प्रपश्यामि क्रिया हि उपपद्यते ॥६-१७-५३॥ ॥

artha anartha nimittam hi yad uktam sacivais tava ।
tatra doṣam prapaśyāmi kriyā na hi upapadyate ॥6-17-53॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ५४ ॥
ऋते नियोगात् सामर्थ्यम् अवबोद्धुम् शक्यते । सहसा विनियोगो हि दोषवान् प्रतिभाति मे ॥६-१७-५४॥ ॥

ṛte niyogāt sāmarthyam avaboddhum na śakyate ।
sahasā viniyogo hi doṣavān pratibhāti me ॥6-17-54॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ५५ ॥
चार प्रणिहितम् युक्तम् यद् उक्तम् सचिवैस् तव । अर्थस्य असम्भवात् तत्र कारणम् उपपद्यते ॥६-१७-५५॥ ॥

cāra praṇihitam yuktam yad uktam sacivais tava ।
arthasya asambhavāt tatra kāraṇam na upapadyate ॥6-17-55॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ५६ ॥
अदेश काले सम्प्राप्त इति अयम् यद् विभीषणः । विवक्षा अत्र मे अस्ति इयम् ताम् निबोध यथा मति ॥६-१७-५६॥ ॥

adeśa kāle samprāpta iti ayam yad vibhīṣaṇaḥ ।
vivakṣā ca atra me asti iyam tām nibodha yathā mati ॥6-17-56॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ५७ ॥
एष देशः कालः भवति इह यथा तथा । पुरुषात् पुरुषम् प्राप्य तथा दोष गुणाव् अपि ॥६-१७-५७॥ ॥

sa eṣa deśaḥ kālaḥ ca bhavati iha yathā tathā ।
puruṣāt puruṣam prāpya tathā doṣa guṇāv api ॥6-17-57॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ५८ ॥
दौरात्म्यम् रावणे दृष्ट्वा विक्रमम् तथा त्वयि । युक्तम् आगमनम् तस्य सदृशम् तस्य बुद्धितः ॥६-१७-५८॥ ॥

daurātmyam rāvaṇe dṛṣṭvā vikramam ca tathā tvayi ।
yuktam āgamanam tasya sadṛśam tasya buddhitaḥ ॥6-17-58॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ५९ ॥
अज्ञात रूपैः पुरुषैः राजन् पृच्च्यताम् इति । यद् उक्तम् अत्र मे प्रेक्षा काचिद् अस्ति समीक्षिता ॥६-१७-५९॥ ॥

ajñāta rūpaiḥ puruṣaiḥ sa rājan pṛccyatām iti ।
yad uktam atra me prekṣā kācid asti samīkṣitā ॥6-17-59॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ६० ॥
पृच्च्यमानो विशन्केत सहसा बुद्धिमान् वचः । तत्र मित्रम् प्रदुष्येत मिथ्य पृष्टम् सुख आगतम् ॥६-१७-६०॥ ॥

pṛccyamāno viśanketa sahasā buddhimān vacaḥ ।
tatra mitram praduṣyeta mithya pṛṣṭam sukha āgatam ॥6-17-60॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ६१ ॥
अशक्यः सहसा राजन् भावो वेत्तुम् परस्य वै । अन्तः स्वभावैर् गीतैस् तैर् नैपुण्यम् पश्यता भृशम् ॥६-१७-६१॥ ॥

aśakyaḥ sahasā rājan bhāvo vettum parasya vai ।
antaḥ svabhāvair gītais tair naipuṇyam paśyatā bhṛśam ॥6-17-61॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ६२ ॥
त्वस्य ब्रुवतो जातु लक्ष्यते दुष्ट भावता । प्रसन्नम् वदनम् अपि तस्मान् मे अस्ति सम्शयः ॥६-१७-६२॥ ॥

na tvasya bruvato jātu lakṣyate duṣṭa bhāvatā ।
prasannam vadanam ca api tasmān me na asti samśayaḥ ॥6-17-62॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ६३ ॥
अशन्कित मतिः स्वस्थो शठः परिसर्पति । अस्य दुष्टा वागस्ति तस्मान् अस्ति इह सम्शयः ॥६-१७-६३॥ ॥

aśankita matiḥ svastho na śaṭhaḥ parisarpati ।
na ca asya duṣṭā vāgasti tasmān na asti iha samśayaḥ ॥6-17-63॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ६४ ॥
आकारः चाद्यमानो अपि शक्यो विनिगूहितुम् । बलाद्द् हि विवृणोति एव भावम् अन्तर् गतम् नृणाम् ॥६-१७-६४॥ ॥

ākāraḥ cādyamāno api na śakyo vinigūhitum ।
balādd hi vivṛṇoti eva bhāvam antar gatam nṛṇām ॥6-17-64॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ६५ ॥
देश काल उपपन्नम् कार्यम् कार्यविदाम् वर । सफलम् कुरुते क्षिप्रम् प्रयोगेण अभिसम्हितम् ॥६-१७-६५॥ ॥

deśa kāla upapannam ca kāryam kāryavidām vara ।
saphalam kurute kṣipram prayogeṇa abhisamhitam ॥6-17-65॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ६६ ॥
उद्योगम् तव सम्प्रेक्ष्य मिथ्या वृत्तम् रावणम् । वालिनः वधम् श्रुत्वा सुग्रीवम् अभिषेचितम् ॥६-१७-६६॥ ॥

udyogam tava samprekṣya mithyā vṛttam ca rāvaṇam ।
vālinaḥ ca vadham śrutvā sugrīvam ca abhiṣecitam ॥6-17-66॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ६७ ॥
राज्यम् प्रार्थयमानः बुद्धि पूर्वम् इह आगतः । एतावत् तु पुरस् कृत्य युज्यते त्व् अस्य सम्ग्रहः ॥६-१७-६७॥ ॥

rājyam prārthayamānaḥ ca buddhi pūrvam iha āgataḥ ।
etāvat tu puras kṛtya yujyate tv asya samgrahaḥ ॥6-17-67॥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ६ · १७ · ६८ ॥
यथा शक्ति मया उक्तम् तु राक्षसस्य आर्जवम् प्रति । प्रमाणम् तु शेषस्य श्रुत्वा बुद्धिमताम् वर ॥

yathā śakti mayā uktam tu rākṣasasya ārjavam prati ।
pramāṇam tu śeṣasya śrutvā buddhimatām vara ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.