वाल्मीकि रामायणम् · अरण्यकाण्डम्Araṇya Kāṇḍa

अरण्यकाण्डम्Araṇya Kāṇḍa

सर्गः ३७ · २५ श्लोकाःSarga 37 · 25 ślokas
अशोधित पाठ · unverified — गीताप्रेस शोधन शेष
॥ ३ · ३७ · १ ॥
तत् श्रुत्वा राक्षसेन्द्रस्य वाक्यम् वाक्य विशारदः । प्रत्युवाच महाप्राज्ञो मारीचो राक्षसेश्वरम् ॥

tat śrutvā rākṣasendrasya vākyam vākya viśāradaḥ ।
pratyuvāca mahāprājño mārīco rākṣaseśvaram ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · २ ॥
सुलभाः पुरुषा राजन् सततम् प्रिय वादिनः । अप्रियस्य पथ्यस्य वक्ता श्रोता दुर्लभः ॥

sulabhāḥ puruṣā rājan satatam priya vādinaḥ ।
apriyasya ca pathyasya vaktā śrotā ca durlabhaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · ३ ॥
नूनम् बुध्यसे रामम् महावीर्यम् गुण उन्नतम् । अयुक्त चारः चपलो महेन्द्र वरुण उपमम् ॥

na nūnam budhyase rāmam mahāvīryam guṇa unnatam ।
ayukta cāraḥ capalo mahendra varuṇa upamam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · ४ ॥
अपि स्वस्ति भवेत् तात सर्वेषाम् भुवि रक्षसाम् । अपि रामो संक्रुद्धः कुर्यात् लोकम् अराक्षसम् ॥

api svasti bhavet tāta sarveṣām bhuvi rakṣasām ।
api rāmo na saṁkruddhaḥ kuryāt lokam arākṣasam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · ५ ॥
अपि ते जीवित अंताय उत्पन्ना जनकात्मजा । अपि सीता निमित्तम् भवेत् व्यसनम् महत् ॥

api te jīvita aṁtāya na utpannā janakātmajā ।
api sītā nimittam ca na bhavet vyasanam mahat ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · ६ ॥
अपि त्वाम् ईश्वरम् प्राप्य काम वृत्तम् निरंकुशम् । विनश्येत् पुरी लंका त्वया सह राक्षसा ॥

api tvām īśvaram prāpya kāma vṛttam niraṁkuśam ।
na vinaśyet purī laṁkā tvayā saha sa rākṣasā ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · ७ ॥
त्वत् विधः काम वृत्तो हि दुःशीलः पाप मंत्रितः । आत्मानम् स्व जनम् राष्ट्रम् राजा हन्ति दुर्मतिः ॥

tvat vidhaḥ kāma vṛtto hi duḥśīlaḥ pāpa maṁtritaḥ ।
ātmānam sva janam rāṣṭram sa rājā hanti durmatiḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · ८ ॥
पित्रा परित्यक्तो अमर्यादः कथंचन । लुब्धो दुःशीलो क्षत्रिय पांसनः ॥

na ca pitrā parityakto na amaryādaḥ kathaṁcana ।
na lubdho na ca duḥśīlo na ca kṣatriya pāṁsanaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · ९ ॥
धर्म गुणैर् हीनैः कौसल्या आनंद वर्धनः । तीक्ष्णो हि भूतानाम् सर्व भूत हिते रतः ॥

na ca dharma guṇair hīnaiḥ kausalyā ānaṁda vardhanaḥ ।
na ca tīkṣṇo hi bhūtānām sarva bhūta hite rataḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · १० ॥
वंचितम् पितरम् दृष्ट्वा कैकेय्या सत्य वादिनम् । करिष्यामि इति धर्मात्मा ततः प्रव्रजितो वनम् ॥

vaṁcitam pitaram dṛṣṭvā kaikeyyā satya vādinam ।
kariṣyāmi iti dharmātmā tataḥ pravrajito vanam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · ११ ॥
कैकेय्याः प्रिय कामार्थम् पितुर् दशरथस्य च । हित्वा राज्यम् भोगान् प्रविष्टो दण्डका वनम् ॥

kaikeyyāḥ priya kāmārtham pitur daśarathasya ca ।
hitvā rājyam ca bhogān ca praviṣṭo daṇḍakā vanam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · १२ ॥
रामः कर्कशः तात अविद्वान् अजित इन्द्रियः । अनृतम् श्रुतम् चैव नैव त्वम् वक्तुम् अर्हसि ॥

na rāmaḥ karkaśaḥ tāta na avidvān na ajita indriyaḥ ।
anṛtam na śrutam caiva naiva tvam vaktum arhasi ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · १३ ॥
रामो विग्रहवान् धर्मः साधुः सत्य पराक्रमः । राजा सर्वस्य लोकस्य देवानाम् इव वासवः ॥

rāmo vigrahavān dharmaḥ sādhuḥ satya parākramaḥ ।
rājā sarvasya lokasya devānām iva vāsavaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · १४ ॥
कथम् नु तस्य वैदेहीम् रक्षिताम् स्वेन तेजसा । इच्छसे प्रसभम् हर्तुम् प्रभाम् इव विवस्वतः ॥

katham nu tasya vaidehīm rakṣitām svena tejasā ।
icchase prasabham hartum prabhām iva vivasvataḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · १५ ॥
शर अर्चिषम् अनाधृष्यम् चाप खड्ग इन्धनम् रणे । राम अग्निम् सहसा दीप्तम् प्रवेष्टुम् त्वम् अर्हसि ॥

śara arciṣam anādhṛṣyam cāpa khaḍga indhanam raṇe ।
rāma agnim sahasā dīptam na praveṣṭum tvam arhasi ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · १६ ॥
धनुर् व्यादित दीप्त आस्यम् शर अर्चिषम् अमर्षणम् । चाप बाण धरम् तीक्ष्णम् शत्रु सेना अपहारिणम् ॥

dhanur vyādita dīpta āsyam śara arciṣam amarṣaṇam ।
cāpa bāṇa dharam tīkṣṇam śatru senā apahāriṇam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · १७ ॥
राज्यम् सुखम् संत्यज्य जीवितम् इष्टम् आत्मनः । अति आसादयितुम् तात राम अंतकम् इह अर्हसि ॥

rājyam sukham ca saṁtyajya jīvitam ca iṣṭam ātmanaḥ ।
na ati āsādayitum tāta rāma aṁtakam iha arhasi ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · १८ ॥
अप्रमेयम् हि तत् तेजो यस्य सा जनकात्मजा । त्वम् समर्थः ताम् हर्तुम् राम चाप आश्रयाम् वने ॥

aprameyam hi tat tejo yasya sā janakātmajā ।
na tvam samarthaḥ tām hartum rāma cāpa āśrayām vane ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · १९ ॥
तस्य वै नर सिंहस्य सिंह उरस्कस्य भामिनी । प्राणेभ्यो अपि प्रियतरा भार्या नित्यम् अनुव्रता ॥

tasya vai nara siṁhasya siṁha uraskasya bhāminī ।
prāṇebhyo api priyatarā bhāryā nityam anuvratā ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · २० ॥
सा धर्षयितुम् शक्या मैथिली ओजस्विनः प्रिया । दीप्तस्य इव हुत आशस्य शिखा सीता सुमध्यमा ॥

na sā dharṣayitum śakyā maithilī ojasvinaḥ priyā ।
dīptasya iva huta āśasya śikhā sītā sumadhyamā ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · २१ ॥
किम् उद्यमम् व्यर्थम् इमम् कृत्वा ते राक्षसाधिप । दृष्टः चेत् त्वम् रणे तेन तत् अंतम् तव जीवितम् ॥

kim udyamam vyartham imam kṛtvā te rākṣasādhipa ।
dṛṣṭaḥ cet tvam raṇe tena tat aṁtam tava jīvitam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · २२ ॥
जीवितम् सुखम् चैव राज्यम् चैव सुदुर्लभम् । यत् इच्छसि चिरम् भोक्तुम् मा कृथा राम विप्रियम् ॥

jīvitam ca sukham caiva rājyam caiva sudurlabham ।
yat icchasi ciram bhoktum mā kṛthā rāma vipriyam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · २३ ॥
सर्वैः सचिवैः सार्धम् विभीषण पुरस्कृतैः । मंत्रयित्वा तु धर्मिष्ठैः कृत्वा निश्चयम् आत्मनः । दोषाणाम् गुणानाम् संप्रधार्य बल अबलम् ॥

sa sarvaiḥ sacivaiḥ sārdham vibhīṣaṇa puraskṛtaiḥ ।
maṁtrayitvā tu dharmiṣṭhaiḥ kṛtvā niścayam ātmanaḥ ।
doṣāṇām ca guṇānām ca saṁpradhārya bala abalam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · २४ ॥
आत्मनः बलम् ज्ञात्वा राघवस्य तत्त्वतः । हितम् हि तव निश्चित्य क्षमम् त्वम् कर्तुम् अर्हसि ॥

ātmanaḥ ca balam jñātvā rāghavasya ca tattvataḥ ।
hitam hi tava niścitya kṣamam tvam kartum arhasi ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३७ · २५ ॥
अहम् तु मन्ये तव क्षमम् रणेसमागमम् कोसल राज सूनुना । इदम् हि भूयः शृणु वाक्यम् उत्तमम्क्षमम् युक्तम् निशाचर अधिप ॥

aham tu manye tava na kṣamam raṇesamāgamam kosala rāja sūnunā ।
idam hi bhūyaḥ śṛṇu vākyam uttamamkṣamam ca yuktam ca niśācara adhipa ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.