वाल्मीकि रामायणम् · अरण्यकाण्डम्Araṇya Kāṇḍa

अरण्यकाण्डम्Araṇya Kāṇḍa

सर्गः ३३ · २४ श्लोकाःSarga 33 · 24 ślokas
अशोधित पाठ · unverified — गीताप्रेस शोधन शेष
॥ ३ · ३३ · १ ॥
ततः शूर्पणखा दीना रावणम् लोक रावणम् । अमात्य मध्ये संक्रुद्धा परुषम् वाक्यम् अब्रवीत् ॥

tataḥ śūrpaṇakhā dīnā rāvaṇam loka rāvaṇam ।
amātya madhye saṁkruddhā paruṣam vākyam abravīt ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · २ ॥
प्रमत्तः काम भोगेषु स्वैर वृत्तो निरंकुशः । समुत्पन्नम् भयम् घोरम् बोद्धव्यम् अवबुध्यसे ॥

pramattaḥ kāma bhogeṣu svaira vṛtto niraṁkuśaḥ ।
samutpannam bhayam ghoram boddhavyam na avabudhyase ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · ३ ॥
सक्तम् ग्राम्येषु भोगेषु काम वृत्तम् महीपतिम् । लुब्धम् बहु मन्यन्ते श्मशान अग्निम् इव प्रजाः ॥

saktam grāmyeṣu bhogeṣu kāma vṛttam mahīpatim ।
lubdham na bahu manyante śmaśāna agnim iva prajāḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · ४ ॥
स्वयम् कार्याणि यः काले अनुतिष्ठति पार्थिवः । तु वै सह राज्येन तैः कार्यैः विनश्यति ॥

svayam kāryāṇi yaḥ kāle na anutiṣṭhati pārthivaḥ ।
sa tu vai saha rājyena taiḥ ca kāryaiḥ vinaśyati ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · ५ ॥
अयुक्त चारम् दुर्दर्शम् अस्वाधीनम् नराधिपम् । वर्जयन्ति नरा दूरात् नदी पंकम् इव द्विपाः ॥

ayukta cāram durdarśam asvādhīnam narādhipam ।
varjayanti narā dūrāt nadī paṁkam iva dvipāḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · ६ ॥
ये रक्षन्ति विषयम् अस्वाधीना नराधिपः । ते वृद्ध्या प्रकाशन्ते गिरयः सागरे यथा ॥

ye na rakṣanti viṣayam asvādhīnā narādhipaḥ ।
te na vṛddhyā prakāśante girayaḥ sāgare yathā ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · ७ ॥
आत्मवद्भिः विगृह्य त्वम् देव गंधर्व दानवैः । अयुक्त चारः चपलः कथम् राजा भविष्यसि ॥

ātmavadbhiḥ vigṛhya tvam deva gaṁdharva dānavaiḥ ।
ayukta cāraḥ capalaḥ katham rājā bhaviṣyasi ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · ८ ॥
त्वम् तु बाल स्वभावत् बुद्धि हीनः राक्षस । ज्ञातव्यम् तु जानीषि कथम् राजा भविष्यसि ॥

tvam tu bāla svabhāvat ca buddhi hīnaḥ ca rākṣasa ।
jñātavyam tu na jānīṣi katham rājā bhaviṣyasi ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · ९ ॥
येषाम् चारः कोशः नयः जयताम् वर । अस्वाधीना नरेन्द्राणाम् प्राकृतैः ते जनैः समाः ॥

yeṣām cāraḥ ca kośaḥ ca nayaḥ ca jayatām vara ।
asvādhīnā narendrāṇām prākṛtaiḥ te janaiḥ samāḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · १० ॥
यस्मात् पश्यन्ति दूरस्थान् सर्वान् अर्थान् नराधिपाः । चारेण तस्मात् उच्यन्ते राजानो दीर्घ चक्षुषः ॥

yasmāt paśyanti dūrasthān sarvān arthān narādhipāḥ ।
cāreṇa tasmāt ucyante rājāno dīrgha cakṣuṣaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · ११ ॥
अयुक्त चारम् मन्ये त्वाम् प्राकृतैः सचिवैः युतः । स्व जनम् जनस्थानम् निहतम् अवबुध्यसे ॥

ayukta cāram manye tvām prākṛtaiḥ sacivaiḥ yutaḥ ।
sva janam ca janasthānam nihatam na avabudhyase ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · १२ ॥
चतुर्दश सहस्राणि रक्षसाम् भीम कर्मणाम् । हतानि एकेन रामेण खरः सह दूषणः ॥

caturdaśa sahasrāṇi rakṣasām bhīma karmaṇām ।
hatāni ekena rāmeṇa kharaḥ ca saha dūṣaṇaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · १३ ॥
ऋषीणाम् अभयम् दत्तम् कृत क्षेमाः दण्डकाः । धर्षितम् जनस्थानम् रामेण अक्लिष्ट कारिणा ॥

ṛṣīṇām abhayam dattam kṛta kṣemāḥ ca daṇḍakāḥ ।
dharṣitam ca janasthānam rāmeṇa akliṣṭa kāriṇā ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · १४ ॥
त्वम् तु लुब्धः प्रमत्तः पराधीनः रावण । विषये स्वे समुत्पन्नम् यो भयम् अवबुध्यसे ॥

tvam tu lubdhaḥ pramattaḥ ca parādhīnaḥ ca rāvaṇa ।
viṣaye sve samutpannam yo bhayam na avabudhyase ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · १५ ॥
तीक्ष्णम् अल्प प्रदातारम् प्रमत्तम् गर्वितम् शठम् । व्यसने सर्व भूतानि अभिधावन्ति पार्थिवम् ॥

tīkṣṇam alpa pradātāram pramattam garvitam śaṭham ।
vyasane sarva bhūtāni na abhidhāvanti pārthivam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · १६ ॥
अतिमानिनम् अग्राह्यम् आत्म संभावितम् नरम् । क्रोधिनम् व्यसने हन्ति स्व जनो अपि नराधिपम् ॥

atimāninam agrāhyam ātma saṁbhāvitam naram ।
krodhinam vyasane hanti sva jano api narādhipam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · १७ ॥
अनुतिष्ठति कार्याणि भयेषु बिभेति च । क्षिप्रम् राज्यात् च्युतो दीनः तृणैः तुल्यो भवेत् इह ॥

na anutiṣṭhati kāryāṇi bhayeṣu na bibheti ca ।
kṣipram rājyāt cyuto dīnaḥ tṛṇaiḥ tulyo bhavet iha ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · १८ ॥
शुष्क काष्ठैः भवेत् कार्यम् लोष्टैः अपि पांसुभिः । तु स्थानात् परिभ्रष्टैः कार्यम् स्यात् वसुधाधिपैः ॥

śuṣka kāṣṭhaiḥ bhavet kāryam loṣṭaiḥ api ca pāṁsubhiḥ ।
na tu sthānāt paribhraṣṭaiḥ kāryam syāt vasudhādhipaiḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · १९ ॥
उपभुक्तम् यथा वासः स्रजो वा मृदिता यथा । एवम् राज्यात् परिभ्रष्टः समर्थो अपि निरर्थकः ॥

upabhuktam yathā vāsaḥ srajo vā mṛditā yathā ।
evam rājyāt paribhraṣṭaḥ samartho api nirarthakaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · २० ॥
अप्रमत्तः यो राजा सर्वज्ञो विजितेन्द्रियः । कृतज्ञो धर्म शीलः राजा तिष्ठते चिरम् ॥

apramattaḥ ca yo rājā sarvajño vijitendriyaḥ ।
kṛtajño dharma śīlaḥ ca sa rājā tiṣṭhate ciram ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · २१ ॥
नयनाभ्याम् प्रसुप्तो वा जागर्ति नय चक्षुषा । व्यक्त क्रोध प्रसादः राजा पूज्यते जनैः ॥

nayanābhyām prasupto vā jāgarti naya cakṣuṣā ।
vyakta krodha prasādaḥ ca sa rājā pūjyate janaiḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · २२ ॥
त्वम् तु रावण दुर्बुद्धिः गुणैः एतैः विवर्जितः । यस्य ते अविदितः चारैः रक्षसाम् सुमहान् वधः ॥

tvam tu rāvaṇa durbuddhiḥ guṇaiḥ etaiḥ vivarjitaḥ ।
yasya te aviditaḥ cāraiḥ rakṣasām sumahān vadhaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · २३ ॥
पर अवमंता विषयेषु संगवान्न देश काल प्रविभाग तत्त्व वित् । अयुक्त बुद्धिः गुण दोष निश्चयेविपन्न राज्यो चिरात् विपत्स्यते ॥

para avamaṁtā viṣayeṣu saṁgavānna deśa kāla pravibhāga tattva vit ।
ayukta buddhiḥ guṇa doṣa niścayevipanna rājyo na cirāt vipatsyate ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ३३ · २४ ॥
इति स्व दोषान् परिकीर्तिताम् तयासमीक्ष्य बुद्ध्या क्षणदा चरेश्वरः । धनेन दर्पेण बलेन अन्वितोविचिन्तयामास चिरम् रावणः ॥

iti sva doṣān parikīrtitām tayāsamīkṣya buddhyā kṣaṇadā careśvaraḥ ।
dhanena darpeṇa balena ca anvitovicintayāmāsa ciram sa rāvaṇaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.