वाल्मीकि रामायणम् · अयोध्याकाण्डम्Ayodhyā Kāṇḍa

अयोध्याकाण्डम्Ayodhyā Kāṇḍa

सर्गः ४६ · ३४ श्लोकाःSarga 46 · 34 ślokas
अशोधित पाठ · unverified — गीताप्रेस शोधन शेष
॥ २ · ४६ · १ ॥
ततः तु तमसा तीरम् रम्यम् आश्रित्य राघवः । सीताम् उद्वीक्ष्य सौमित्रिम् इदम् वचनम् अब्रवीत् ॥

tataḥ tu tamasā tīram ramyam āśritya rāghavaḥ ।
sītām udvīkṣya saumitrim idam vacanam abravīt ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · २ ॥
इयम् अद्य निशा पूर्वा सौमित्रे प्रस्थिता वनम् । वन वासस्य भद्रम् ते उत्कण्ठितुम् अर्हसि ॥

iyam adya niśā pūrvā saumitre prasthitā vanam ।
vana vāsasya bhadram te sa na utkaṇṭhitum arhasi ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · ३ ॥
पश्य शून्यानि अरण्यानि रुदन्ति इव समन्ततः । यथा निलयम् आयद्भिर् निलीनानि मृग द्विजैः ॥

paśya śūnyāni araṇyāni rudanti iva samantataḥ ।
yathā nilayam āyadbhir nilīnāni mṛga dvijaiḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · ४ ॥
अद्य अयोध्या तु नगरी राज धानी पितुर् मम । सस्त्री पुम्सा गतान् अस्मान् शोचिष्यति सम्शयः ॥

adya ayodhyā tu nagarī rāja dhānī pitur mama ।
sastrī pumsā gatān asmān śociṣyati na samśayaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · ५ ॥
अनुरक्ता हि मनुजा राजानम् बहुभिर्गुणैः । त्वाम् माम् नरव्याघ्र शत्रघ्नभरतौ तथा ॥

anuraktā hi manujā rājānam bahubhirguṇaiḥ ।
tvām ca mām ca naravyāghra śatraghnabharatau tathā ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · ६ ॥
पितरम् चानुशोचामि मातरम् यशस्विनीम् । अपि वानौध भवेताम् तु रुदन्तौ तावभीक्ष्णशः ॥

pitaram cānuśocāmi mātaram ca yaśasvinīm ।
api vānaudha bhavetām tu rudantau tāvabhīkṣṇaśaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · ७ ॥
भरतः खलु धर्म आत्मा पितरम् मातरम् मे । धर्म अर्थ काम सहितैः वाक्यैः आश्वासयिष्यति ॥

bharataḥ khalu dharma ātmā pitaram mātaram ca me ।
dharma artha kāma sahitaiḥ vākyaiḥ āśvāsayiṣyati ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · ८ ॥
भरतस्य आनृशम्सत्वम् सम्चिन्त्य अहम् पुनः पुनः । अनुशोचामि पितरम् मातरम् अपि लक्ष्मण ॥

bharatasya ānṛśamsatvam samcintya aham punaḥ punaḥ ।
na anuśocāmi pitaram mātaram ca api lakṣmaṇa ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · ९ ॥
त्वया कार्यम् नर व्याघ्र माम् अनुव्रजता कृतम् । अन्वेष्टव्या हि वैदेह्या रक्षण अर्थे सहायता ॥

tvayā kāryam nara vyāghra mām anuvrajatā kṛtam ।
anveṣṭavyā hi vaidehyā rakṣaṇa arthe sahāyatā ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · १० ॥
अद्भिर् एव तु सौमित्रे वत्स्याम्य् अद्य निशाम् इमाम् । एतद्द् हि रोचते मह्यम् वन्ये अपि विविधे सति ॥

adbhir eva tu saumitre vatsyāmy adya niśām imām ।
etadd hi rocate mahyam vanye api vividhe sati ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · ११ ॥
एवम् उक्त्वा तु सौमित्रम् सुमन्त्रम् अपि राघवः । अप्रमत्तः त्वम् अश्वेषु भव सौम्य इति उवाच ह ॥

evam uktvā tu saumitram sumantram api rāghavaḥ ।
apramattaḥ tvam aśveṣu bhava saumya iti uvāca ha ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · १२ ॥
सो अश्वान् सुमन्त्रः सम्यम्य सूर्ये अस्तम् समुपागते । प्रभूत यवसान् कृत्वा बभूव प्रत्यनन्तरः ॥

so aśvān sumantraḥ samyamya sūrye astam samupāgate ।
prabhūta yavasān kṛtvā babhūva pratyanantaraḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · १३ ॥
उपास्यतु शिवाम् सम्ध्याम् दृष्ट्वा रात्रिम् उपस्थिताम् । रामस्य शयनम् चक्रे सूतः सौमित्रिणा सह ॥

upāsyatu śivām samdhyām dṛṣṭvā rātrim upasthitām ।
rāmasya śayanam cakre sūtaḥ saumitriṇā saha ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · १४ ॥
ताम् शय्याम् तमसा तीरे वीक्ष्य वृक्ष दलैः कृताम् । रामः सौमित्रिणाम् सार्धम् सभार्यः सम्विवेश ह ॥

tām śayyām tamasā tīre vīkṣya vṛkṣa dalaiḥ kṛtām ।
rāmaḥ saumitriṇām sārdham sabhāryaḥ samviveśa ha ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · १५ ॥
सभार्यम् सम्प्रसुप्तम् तम् भ्रातरम् वीक्ष्य लक्ष्मणः । कथयाम् आस सूताय रामस्य विविधान् गुणान् ॥

sabhāryam samprasuptam tam bhrātaram vīkṣya lakṣmaṇaḥ ।
kathayām āsa sūtāya rāmasya vividhān guṇān ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · १६ ॥
जाग्रतः हि एव ताम् रात्रिम् सौमित्रेर् उदितः रविः । सूतस्य तमसा तीरे रामस्य ब्रुवतः गुणान् ॥

jāgrataḥ hi eva tām rātrim saumitrer uditaḥ raviḥ ।
sūtasya tamasā tīre rāmasya bruvataḥ guṇān ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · १७ ॥
गो कुल आकुल तीरायाः तमसायाः विदूरतः । अवसत् तत्र ताम् रात्रिम् रामः प्रकृतिभिः सह ॥

go kula ākula tīrāyāḥ tamasāyāḥ vidūrataḥ ।
avasat tatra tām rātrim rāmaḥ prakṛtibhiḥ saha ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · १८ ॥
उत्थाय तु महा तेजाः प्रकृतीस् ता निशाम्य च । अब्रवीद् भ्रातरम् रामः लक्ष्मणम् पुण्य लक्षणम् ॥

utthāya tu mahā tejāḥ prakṛtīs tā niśāmya ca ।
abravīd bhrātaram rāmaḥ lakṣmaṇam puṇya lakṣaṇam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · १९ ॥
अस्मद् व्यपेक्षान् सौमित्रे निरपेक्षान् गृहेष्व् अपि । वृक्ष मूलेषु सम्सुप्तान् पश्य लक्ष्मण साम्प्रतम् ॥

asmad vyapekṣān saumitre nirapekṣān gṛheṣv api ।
vṛkṣa mūleṣu samsuptān paśya lakṣmaṇa sāmpratam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · २० ॥
यथा एते नियमम् पौराः कुर्वन्ति अस्मन् निवर्तने । अपि प्राणान् असिष्यन्ति तु त्यक्ष्यन्ति निश्चयम् ॥

yathā ete niyamam paurāḥ kurvanti asman nivartane ।
api prāṇān asiṣyanti na tu tyakṣyanti niścayam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · २१ ॥
यावद् एव तु सम्सुप्ताः तावद् एव वयम् लघु । रथम् आरुह्य गच्चामः पन्थानम् अकुतः भयम् ॥

yāvad eva tu samsuptāḥ tāvad eva vayam laghu ।
ratham āruhya gaccāmaḥ panthānam akutaḥ bhayam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · २२ ॥
अतः भूयो अपि इदानीम् इक्ष्वाकु पुर वासिनः । स्वपेयुर् अनुरक्ता माम् वृष्क मूलानि सम्श्रिताः ॥

ataḥ bhūyo api na idānīm ikṣvāku pura vāsinaḥ ।
svapeyur anuraktā mām vṛṣka mūlāni samśritāḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · २३ ॥
पौरा हि आत्म कृतात् दुह्खात् विप्रमोच्या नृप आत्मजैः । तु खल्व् आत्मना योज्या दुह्खेन पुर वासिनः ॥

paurā hi ātma kṛtāt duhkhāt vipramocyā nṛpa ātmajaiḥ ।
na tu khalv ātmanā yojyā duhkhena pura vāsinaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · २४ ॥
अब्रवील् लक्ष्मणो रामम् साक्षात् धर्मम् इव स्थितम् । रोचते मे महा प्राज्ञ क्षिप्रम् आरुह्यताम् इति ॥

abravīl lakṣmaṇo rāmam sākṣāt dharmam iva sthitam ।
rocate me mahā prājña kṣipram āruhyatām iti ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · २५ ॥
अथ रामोऽब्रवीच्छ्रीमान् सुमन्त्रम् युज्यताम् रथः । गमिष्यामि ततोऽरण्यम् गच्छ श्रीघ्रमितः प्रभो ॥

atha rāmo'bravīcchrīmān sumantram yujyatām rathaḥ ।
gamiṣyāmi tato'raṇyam gaccha śrīghramitaḥ prabho ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · २६ ॥
सूतः ततः सम्त्वरितः स्यन्दनम् तैः हय उत्तमैः । योजयित्वा अथ रामाय प्रान्जलिः प्रत्यवेदयत् ॥

sūtaḥ tataḥ samtvaritaḥ syandanam taiḥ haya uttamaiḥ ।
yojayitvā atha rāmāya prānjaliḥ pratyavedayat ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · २७ ॥
अयम् युक्तो महाबाहो रथस्ते रथिनाम् वर । त्वमारोहस्व भद्रम् ते ससीतः सहलक्ष्मणः ॥

ayam yukto mahābāho rathaste rathinām vara ।
tvamārohasva bhadram te sasītaḥ sahalakṣmaṇaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · २८ ॥
तम् स्यन्दनमधिष्ठाय राघवः सपरिच्छदः । शीघ्रगामाकुलावर्ताम् तमसामतरन्नदीम् ॥

tam syandanamadhiṣṭhāya rāghavaḥ saparicchadaḥ ।
śīghragāmākulāvartām tamasāmatarannadīm ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · २९ ॥
सम्तीर्य महाबाहुः श्रीमान् शिवमकण्टकम् । प्रापद्यत महामार्गमभयम् भयदर्शिनाम् ॥

sa samtīrya mahābāhuḥ śrīmān śivamakaṇṭakam ।
prāpadyata mahāmārgamabhayam bhayadarśinām ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · ३० ॥
मोहन अर्थम् तु पौराणाम् सूतम् रामः अब्रवीद् वचः । उदन् मुखः प्रयाहि त्वम् रथम् आस्थाय सारथे ॥

mohana artham tu paurāṇām sūtam rāmaḥ abravīd vacaḥ ।
udan mukhaḥ prayāhi tvam ratham āsthāya sārathe ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · ३१ ॥
मुहूर्तम् त्वरितम् गत्वा निर्गतय रथम् पुनः । यथा विद्युः पौरा माम् तथा कुरु समाहितः ॥

muhūrtam tvaritam gatvā nirgataya ratham punaḥ ।
yathā na vidyuḥ paurā mām tathā kuru samāhitaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · ३२ ॥
रामस्य वचनम् श्रुत्वा तथा चक्रे सारथिः । प्रत्यागम्य रामस्य स्यन्दनम् प्रत्यवेदयत् ॥

rāmasya vacanam śrutvā tathā cakre sa sārathiḥ ।
pratyāgamya ca rāmasya syandanam pratyavedayat ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · ३३ ॥
तौ सम्प्रयुक्तम् तु रथम् समासित्थौ । तदा ससीतौ रघवम्शवर्धनौ । प्रचोदयामास ततस्तुरम्गमान् । सारथिर्येन पथा तपोवनम् ॥

tau samprayuktam tu ratham samāsitthau ।
tadā sasītau raghavamśavardhanau ।
pracodayāmāsa tatasturamgamān ।
sa sārathiryena pathā tapovanam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ २ · ४६ · ३४ ॥
ततः समास्थाय रथम् महारथःससारथिर्धाशरथिर्वनम् ययौ । उदङ्मुखम् तम् तु रथम् चकार स । प्रयाणमाङ्गश्यनिवितदर्शनात् ॥

tataḥ samāsthāya ratham mahārathaḥsasārathirdhāśarathirvanam yayau ।
udaṅmukham tam tu ratham cakāra sa ।
prayāṇamāṅgaśyanivitadarśanāt ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.