वाल्मीकि रामायणम् · अरण्यकाण्डम्Araṇya Kāṇḍa

अरण्यकाण्डम्Araṇya Kāṇḍa

सर्गः ४ · ३४ श्लोकाःSarga 4 · 34 ślokas
अशोधित पाठ · unverified — गीताप्रेस शोधन शेष
॥ ३ · ४ · १ ॥
ह्रियमाणौ तु काकुत्स्थौ दृष्ट्वा सीता रघूत्तमौ । उच्चैः स्वरेण चुक्रोश प्रगृह्य सु महाभुजौ ॥

hriyamāṇau tu kākutsthau dṛṣṭvā sītā raghūttamau ।
uccaiḥ svareṇa cukrośa pragṛhya su mahābhujau ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · २ ॥
एष दाशरथी रामः सत्यवान् शीलवान् शुचिः । रक्षसा रौद्र रूपेण ह्रियते सह लक्ष्मणः ॥

eṣa dāśarathī rāmaḥ satyavān śīlavān śuciḥ ।
rakṣasā raudra rūpeṇa hriyate saha lakṣmaṇaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · ३ ॥
माम् ऋका भक्ष इष्यन्ति शार्दूल द्वीपिनः तथा । माम् हरः उत्सृज्य काकुत्स्थौ नमस्ते राक्षसोत्तमः ॥

mām ṛkā bhakṣa iṣyanti śārdūla dvīpinaḥ tathā ।
mām haraḥ utsṛjya kākutsthau namaste rākṣasottamaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · ४ ॥
तस्याः तत् वचनम् श्रुत्वा वैदेह्याः राम लक्ष्मणौ । वेगम् प्रचक्रतुर् वीरौ वधे तस्य दुरात्मनः ॥

tasyāḥ tat vacanam śrutvā vaidehyāḥ rāma lakṣmaṇau ।
vegam pracakratur vīrau vadhe tasya durātmanaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · ५ ॥
तस्य रौद्रस्य सोउमित्रिः सव्यम् बाहुम् बभञ्ज ह । रामः तु दक्षिणम् बाहुम् तरसा तस्य रक्षसः ॥

tasya raudrasya soumitriḥ savyam bāhum babhañja ha ।
rāmaḥ tu dakṣiṇam bāhum tarasā tasya rakṣasaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · ६ ॥
सः भग्न बहुः संविग्नः पपात आशु विमूर्छितः । धरण्याम् मेघ संकाशो वज्र भिन्न इव अचलः ॥

saḥ bhagna bahuḥ saṁvignaḥ papāta āśu vimūrchitaḥ ।
dharaṇyām megha saṁkāśo vajra bhinna iva acalaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · ७ ॥
मुष्टिभिर् बाहुभिर् पद्भिः सूदयन्तौ तु राक्षसम् । उद्यम्योद्यम्य अपि एनम् स्थण्डिले निष्पिपेषतुः ॥

muṣṭibhir bāhubhir padbhiḥ sūdayantau tu rākṣasam ।
udyamyodyamya ca api enam sthaṇḍile niṣpipeṣatuḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · ८ ॥
विद्धो बहुभिर् बाणैः खड्गाभ्याम् परिक्षतः । निष्पिष्टो बहुधा भूमौ ममार राक्षसः ॥

sa viddho bahubhir bāṇaiḥ khaḍgābhyām ca parikṣataḥ ।
niṣpiṣṭo bahudhā bhūmau na mamāra sa rākṣasaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · ९ ॥
तम् प्रेक्ष्य रामः सुभृशम् अवध्यम् अचल उपमम् । भयेषु अभय दः श्रीमान् इदम् वचनम् अब्रवीत् ॥

tam prekṣya rāmaḥ subhṛśam avadhyam acala upamam ।
bhayeṣu abhaya daḥ śrīmān idam vacanam abravīt ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · १० ॥
तपसा पुरुषव्याघ्र राक्षसोऽयम् शक्यते । शस्त्रेण युधि निर्जेतुम् राक्षसम् निखनावहे ॥

tapasā puruṣavyāghra rākṣaso'yam na śakyate ।
śastreṇa yudhi nirjetum rākṣasam nikhanāvahe ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · ११ ॥
कुंजर्स्य इव रौद्रस्य राक्षसस्य अस्य लक्ष्मण! । वने अस्मिन् सुमहद् श्वभ्रम् खन्यताम् रौद्रवर्चसः ॥

kuṁjarsya iva raudrasya rākṣasasya asya lakṣmaṇa! ।
vane asmin sumahad śvabhram khanyatām raudravarcasaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · १२ ॥
इति उक्त्वा लक्ष्मणम् रामः प्रदरः खन्यताम् इति । तस्थौ विराधम् आक्र्म्य कण्ठे पादेन वीर्यवान् ॥

iti uktvā lakṣmaṇam rāmaḥ pradaraḥ khanyatām iti ।
tasthau virādham ākrmya kaṇṭhe pādena vīryavān ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · १३ ॥
तत् श्रुत्वा राघवेण उक्तम् राक्षसः प्रश्रितम् वचः । इदम् प्रोवाच काकुत्स्थम् विराधः पुरुषर्षभम् ॥

tat śrutvā rāghaveṇa uktam rākṣasaḥ praśritam vacaḥ ।
idam provāca kākutstham virādhaḥ puruṣarṣabham ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · १४ ॥
हतोऽहम् पुरुषव्याघ्रः शक्र तुल्य बलेन वै । मया तु पूर्वम् त्वम् मोहान् ज्ञातः पुरुषर्षभः ॥

hato'ham puruṣavyāghraḥ śakra tulya balena vai ।
mayā tu pūrvam tvam mohān na jñātaḥ puruṣarṣabhaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · १५ ॥
कौसल्या सुप्रजातः तात रामः त्वम् विदितो मया । वैदेही महाभागा लक्ष्मणः महायशाः ॥

kausalyā suprajātaḥ tāta rāmaḥ tvam vidito mayā ।
vaidehī ca mahābhāgā lakṣmaṇaḥ ca mahāyaśāḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · १६ ॥
अभि शापाद् अहम् घोरम् प्रविष्टो राक्ष्सीम् तनुम् । तुंबुरुः नाम गन्धर्वः शप्तो वैश्रवणेन हि ॥

abhi śāpād aham ghoram praviṣṭo rākṣsīm tanum ।
tuṁburuḥ nāma gandharvaḥ śapto vaiśravaṇena hi ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · १७ ॥
प्रसाद्यमानः मया सोऽब्रवीत् माम् महायशाः । यदा दाशरथी रमः त्वाम् वधिष्यति संयुगे ॥

prasādyamānaḥ ca mayā so'bravīt mām mahāyaśāḥ ।
yadā dāśarathī ramaḥ tvām vadhiṣyati saṁyuge ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · १८ ॥
तदा प्रकृतिम् आपन्नो भवान् स्वर्गम् गमिष्यति । अनुपस्थीयमानो माम् क्रुद्धो व्याजहार ह ॥

tadā prakṛtim āpanno bhavān svargam gamiṣyati ।
anupasthīyamāno mām sa kruddho vyājahāra ha ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · १९ ॥
इति वैश्रवणो राजा रंभ आसक्तम् उवाच ह । तव प्रसादान् मुक्तो अहम् अभिशापात् सु दारुणात् ॥

iti vaiśravaṇo rājā raṁbha āsaktam uvāca ha ।
tava prasādān mukto aham abhiśāpāt su dāruṇāt ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · २० ॥
भुवनम् स्वम् गमिष्यामि स्वस्ति वोऽस्तु परंतप । इतो वसति धर्मात्मा शरभङ्गः प्रतापवान् ॥

bhuvanam svam gamiṣyāmi svasti vo'stu paraṁtapa ।
ito vasati dharmātmā śarabhaṅgaḥ pratāpavān ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · २१ ॥
अध्यर्थ योजने तातः महर्षिः सूर्य संनिभः । तम् क्षिप्रम् अभिगच्छ त्वम् ते श्रेयो अभिधास्यति ॥

adhyartha yojane tātaḥ maharṣiḥ sūrya saṁnibhaḥ ।
tam kṣipram abhigaccha tvam sa te śreyo abhidhāsyati ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · २२ ॥
अवटे अपि माम् राम निक्षिप्य कुशली व्रज । रक्षसाम् गत सत्त्वानाम् एष धर्मः सनातनः ॥

avaṭe ca api mām rāma nikṣipya kuśalī vraja ।
rakṣasām gata sattvānām eṣa dharmaḥ sanātanaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · २३ ॥
अवटे ये निधीयन्ते तेषाम् लोकाः सनातनाः । एवम् उक्त्वा तु काकुत्स्थम् विराधः शर पीडितः ॥

avaṭe ye nidhīyante teṣām lokāḥ sanātanāḥ ।
evam uktvā tu kākutstham virādhaḥ śara pīḍitaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · २४ ॥
बभूव स्वर्ग संप्राप्तो न्यस्त देहो महाबलः । तत् श्रुत्वा राघवः वाक्यम् लक्ष्मणम् व्यादिदेश ह ॥

babhūva svarga saṁprāpto nyasta deho mahābalaḥ ।
tat śrutvā rāghavaḥ vākyam lakṣmaṇam vyādideśa ha ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · २५ ॥
कुंजर्स्य इव रौद्रस्य राक्षसस्य अस्य लक्ष्मण! । वने अस्मिन् सुमहत् श्वभ्रम् खन्यताम् रौद्रकर्मणः ॥

kuṁjarsya iva raudrasya rākṣasasya asya lakṣmaṇa! ।
vane asmin sumahat śvabhram khanyatām raudrakarmaṇaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · २६ ॥
इति उक्त्वा लक्ष्मणम् रामः प्रदरः खन्यताम् इति । तस्थौ विराधम् आक्रम्य कण्ठे पादेन वीर्यवान् ॥

iti uktvā lakṣmaṇam rāmaḥ pradaraḥ khanyatām iti ।
tasthau virādham ākramya kaṇṭhe pādena vīryavān ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · २७ ॥
ततः खनित्रम् आदाय लक्ष्मणः श्वभ्रम् उत्तमम् । अखनत् पार्श्वतः तस्य विराधस्य महात्मनः ॥

tataḥ khanitram ādāya lakṣmaṇaḥ śvabhram uttamam ।
akhanat pārśvataḥ tasya virādhasya mahātmanaḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · २८ ॥
तम् मुक्त कण्ठम् उत्क्षिप्य शङ्कु कर्णम् महास्वनम् । विराधम् प्राक्षिपत् श्वभ्रे नदन्तम् भैरव स्वनम् ॥

tam mukta kaṇṭham utkṣipya śaṅku karṇam mahāsvanam ।
virādham prākṣipat śvabhre nadantam bhairava svanam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · २९ ॥
तम् आहवे दारुणम् आशु विक्रमौस्थिरौ उभौ संयति राम लक्ष्मणौ । मुदान्वितौ चिक्षिपतुर् भयावहम्नदन्तम् उत्क्षिप्य बिलेन राक्ष्सम् ॥

tam āhave dāruṇam āśu vikramausthirau ubhau saṁyati rāma lakṣmaṇau ।
mudānvitau cikṣipatur bhayāvahamnadantam utkṣipya bilena rākṣsam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · ३० ॥
अवध्यताम् प्रेक्ष्य महासुरस्य तौशितेन शस्त्रेण तदा नरर्षभौ । समर्थ्य अत्यर्थ विशारदौ उभौबिले विरधस्य वधम् प्रचक्रतुः ॥

avadhyatām prekṣya mahāsurasya tauśitena śastreṇa tadā nararṣabhau ।
samarthya ca atyartha viśāradau ubhaubile viradhasya vadham pracakratuḥ ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · ३१ ॥
स्वयम् विराधेन हि मृत्युम् आत्मनःप्रसह्य रामेण वधार्थम् ईप्सितः । निवेदितः कानन चारिणा स्वयम्न मे वधः शस्त्र कृतो भवेत् इति ॥

svayam virādhena hi mṛtyum ātmanaḥprasahya rāmeṇa vadhārtham īpsitaḥ ।
niveditaḥ kānana cāriṇā svayamna me vadhaḥ śastra kṛto bhavet iti ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · ३२ ॥
तदेव रामेण निशम्य भाषितम्कृता मतिः तस्य बिल प्रवेशने । बिलम् तेन अति बलेन रक्षसाप्रवेश्यमानेन वनम् विनादितम् ॥

tadeva rāmeṇa niśamya bhāṣitamkṛtā matiḥ tasya bila praveśane ।
bilam ca tena ati balena rakṣasāpraveśyamānena vanam vināditam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · ३३ ॥
प्रहृष्ट रूपौ इव राम लक्ष्मणौविराधम् उर्व्याम् प्रदरे निपात्य तम् । ननन्दतुः वीत भयौ महावनेशिलाभिः अन्तर् दधतुः राक्षसम् ॥

prahṛṣṭa rūpau iva rāma lakṣmaṇauvirādham urvyām pradare nipātya tam ।
nanandatuḥ vīta bhayau mahāvaneśilābhiḥ antar dadhatuḥ ca rākṣasam ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.

॥ ३ · ४ · ३४ ॥
ततः तु तौ कांचन चित्र कार्मुकौनिहत्य रक्षः परिगृह्य मैथिलीम् । विजह्रतुः तौ मुदितौ महावनेदिवि स्थितौ चन्द्र दिवाकरौ इव ॥

tataḥ tu tau kāṁcana citra kārmukaunihatya rakṣaḥ parigṛhya maithilīm ।
vijahratuḥ tau muditau mahāvanedivi sthitau candra divākarau iva ॥

हिन्दी अनुवाद शीघ्र जुड़ेगा।

English translation coming soon.